Recept - Zapekané kuracie prsia s ananásom

Potrebujeme: 4 kuracie prsia 150 g oravskej slaninky maslo sterilizovaný ananás (kolieska) plátkový syr sušená bazalka, soľ, biele mleté korenie

Ako na to: Na dno zapekacej misy poukladáme na plátky nakrájané maslo. Na maslo dáme plátky oravskej slaninky a na to kuracie prsia jemno osolené a okorenené. Na kuracie prsia položíme druhú vrstvu slaninky. Dáme do rúry a pečieme asi tak 20 minút pri teplote 200°C. Vyberieme z rúry a navrch poukladáme ananás, plátkový syr a posypeme sušenou bazalkou a pečieme ešte asi 10 minút. Veľmi chutné je to so zemiakovou kašou Prajem Vám dobrú chuť :-)

Sušené paradajky, aj cherry (foto recept)

Kedže sušené paradajky máme u nás doma veľmi radi, rozhodol som sa, že si budem robiť doma vlastné a presne podľa mojej chuti. Minulý rok som sušil paradajky prvý krát a to v rúre, tento rok som postúpil o level vyššie a zadovážil som si sušičku. Takže aj tento recept bude o paradajkách sušených v tomto prístroji :)

Suroviny :  - Soľ (Ideálne morská)
                    - Olivový olej (nemusí byť extra panenský)
                    - Paradajky
                    - Bilinky podľa vlastného výberu a chuti (bazalka, rozmarín, oregano, atď...)


POSTUP :

Narežeme si paradajky na 1/4, väčšie kusy môžeme aj na 6 častí, používame veľké dužinaté odrody, tie sú na sušenie vhodnejšie. Niektorí ľudia vydlabávajú dužinaté vnútro aj so semienkami, ale ja to nerobím. Podľa mňa je tá úžasná chuť sušených paradajok práve v dužine.

Keď už máme paradajky narezané poriadne ich osolíme a polejeme troškou olivového oleja (môžete ešte aj pridať cukor, ktorý dá paradajkám hnedšiu farbu, ale ja ho nepridávam). Paradajky naukladáme na časti sušiča a môžme začať sušiť, pokiaľ by ste ich sušili v rúre odporúčam dať si na plech papier na pečenie a ukladať paradajky na neho. Ďalej treba paradajky na plech postaviť šupkou nadol a nie ako je to na obrázku.

Už pár rokov po sebe máme veľkú nadúrodu  malých žltých cherry paradajok a tak som sa rozhodol, že ich skúsim tiež pár usušiť, postupoval som presne tak isto ako pri červených, len som ich narezával iba na polovičku a tiež im stačil kratší čas na usušenie. Aké budú? To sa uvidí už o pár dní :)

Po usušení, ktoré trvá tak 6-8 hodín (záleží od množstva a veľkosti paradajok) paradajky začneme nakladať do pohárov a spolu s nimi tam pridávame aj rôzne bilinky, ja osobne dávam rozmarín, bazalku (červenú aj klasickú), trošku cesnaku a chilli papričku, dá sa ešte použiť kapari, oregano, tymián, estragon či petržlenová vňať, výber bilín je len na Vás a každý si spraví tak ako mu chutí. Potom už len zalejeme paradajky olivovým olejom tak aby boli všetky úplne ponorené v oleji.

Dúfam, že Vám tento môj jednoduchý postup pomohol a nájdete záľubu v príprave, ale hlavne v jedení sušených paradajok. V prípade akýchkoľvek otázok sa neváhajte spýtať v komentároch.

  

Systém AMAP 2. časť

Prečítajte si druhú a polovicu správy o systéme AMAP vo Francúzku v južnom Alsasku.

3 Exkurzie na farmách

Južné Alsasko sa nachádza v stredo-východnej časti Francúzska, pri hraniciach s Nemeckom a Švajčiarskom. Je to predhorie Jurských Álp, farmy sa nachádzajú v nadmorskej výške cca 400 m n. m., okolité vrchy majú okolo 800 m n. m.

Oblasť je zameraná na pestovanie kukurice, ktorá tu rastie prakticky všade. Krajina je na slovenské pomery veľmi čistá, vôbec tu nevidieť čierne skládky a voľne pohodený odpad sa vyskytuje veľmi zriedkavo. 

Jedným zo znakov tunajšej pôdy je to, že je rozdrobená a má veľa vlastníkov. Farmári majú farmy na  od seba vzdialených parcelách, mnohí majú pôdu prenajatú od viacerých vlastníkov.

3.1 Farma na produkciu zeleniny a ovocia – Raphael Gasser

Výmera farmy je 10 ha, z toho je 2 ha ovocie, 2 ha ležia úhorom a zvyšok je zelenina a zemiaky. 90 % produkcie farmár predáva cez AMAP, zvyšok sa predá voľne na farme cez priamy predaj a na trhu. Produkcia sa skladuje v chladiacich boxoch. Kvôli systému AMAP prešli z konvenčného poľnohospodárstva na ekologické poľnohospodárstvo.

Na pestovanie zeleniny sa nepoužívajú herbicídy. Kultúra sa za vegetačné obdobie pleje strojom (plečkou za traktorom) a jedenkrát ručne. Plodiny sa vysádzajú tak, aby vošli 2 riadky pomedzi kolesá traktora.

Majú založenú aj špargľovú plantáž, ktorá začne plodiť za cca 2 roky a úrodu bude poskytovať 10 – 12 rokov. Pri pestovaní špargle taktiež nepoužívajú herbicídy.

3.2 Farma na produkciu mäsa - Jeana-Louisa Mona

Jean-Louis Mona je mladý farmár (23 r.), ktorý prechádza z konvenčného chovu dobytka  svojich rodičov na extenzívny chov v režime ekologického poľnohospodárstva. Na farme chová kravy (100 ks) a ošípané. Výmera farmy je 84 ha.

Farma produkuje mlieko a 3 druhy mäsa: hovädzie, bravčové a hydinové. Zvieratá sa porážajú na certifikovanom okresnom bitúnku, ktorý slúži pre viacerých farmárov. Hydina sa na farme momentálne nechová, dodáva ju druhá farma, ale v budúcnosti sa chov plánuje rozšíriť aj o hydinu. Mäso sa po privezení z bitúnku spracováva priamo na farme, kde sú na to prispôsobené špeciálne miestnosti. Porcuje sa na cca 0,5 kg kusy, vákuovo balí a chladené sa distribuuje spotrebiteľom. Všetci spotrebitelia dostávajú približne rovnaké druhy mäsa, aby sa nestalo, že niektorí dostanú atraktívnejšie a iní horšie časti. Spotrebiteľské košíky obsahujú 3 alebo len 1 druh mäsa. Spotrebitelia si ich objednávajú a predplácajú 6 mesiacov (príp. 1 rok) vopred. Košíky sa spotrebiteľom distribuujú raz mesačne.

3.3 Farma na produkciu mlieka a syrov - Nadège Goepfert a Laetitie Von Boxsom

Nadège Goepfert a Laetitie Von Boxom sú spoločníčky, ktoré majú farmu na produkciu mäsa, mlieka, syrov a iných mliečnych výrobkov (jogurt, maslo, a pod.). Svoju produkciu predávajú nielen cez systém AMAP, ale aj voľne na trhu. Momentálne chovajú 9 kráv, 30 kôz, ovce a ošípané. Denne majú 30 l kravského a 90 l kozieho mlieka. Od budúceho roka budú mať už aj ovčie mlieko – do portfólia produktov pribudnú ovčie syry.

Spôsobom AMAP predávajú svoju produkciu už 2 roky a majú cca 150 rodín spotrebiteľov. Spotrebitelia si predplácajú celoročné dodávky vždy pred sezónou. Od predaja ovocia a zeleniny sa však systém predaja odlišuje v tom, že konkrétne druhy syrov a iných výrobkov si spotrebitelia objednávajú vždy týždeň vopred.

Kvôli AMAP museli zvýšiť rôznorodosť svojich produktov (veľa druhov syrov, jogurt, maslo), keďže spotrebitelia vyžadujú pestrý košík.

Vďaka AMAP majú istejší zdroj príjmov a mohli zamestnať 1 človeka.

Farma slúži aj pre exkurzie škôl a poznávacie pobyty. Na tento účel má vytvorenú prednáškovú miestnosť s množstvom rôznych pomôcok a celý výrobný reťazec - od chovu zvierat po výrobu syrov je pedagogicky spracovaný a prispôsobený na praktické ukážky deťom .

3.4 Farma na produkciu jahňacieho mäsa - Christoph a Géraldine Wanner

Z celkovej výmery farmy sú v ich vlastníctve len 2 ha. Zvyšných 18 ha majú na rôznych parcelách prenajatých od 18 vlastníkov.

V systéme AMAP sú 2 roky. Začínali s 30 ovcami, dnes chovajú 140 ks oviec. Ovce porážajú na externom certifikovanom bitúnku, kde spracovávajú aj mäso, keďže na farme zatiaľ nemajú vodu a elektriku.

Výstupný produkt – košík, obsahuje ¼ alebo ½ jahňaťa (4-8 kg). Mäso je vákuovo balené vo fólii. Košíky sa distribuujú 2-krát ročne: v septembri až októbri a v decembri až januári. Produkcia nie je s certifikáciou „bio“, ale nepoužívajú konvenčné metódy chovu. Zvieratá sú chované zväčša voľne, ustajnené sú len zriedka, na liečenie používajú homeopatiká atď.

Vďaka AMAP sa Wannerovci môžu venovať len farme a nemusia mať iné zamestnanie. 

3.5 Farma na produkciu ovocia a zeleniny – Yann a Armelle Meury

Yann a Armelle Meury sú začínajúci farmársky pár. Hospodária na vyčerpanej pôde, kde sa roky pestovala kukurica. Využili pomoc od asociásie Terre de Liens, ktorá kupuje pozemky a prenajíma ich mladým farmárom hospodáriacich v režime ekologického poľnohospodárstva.

Začínali s 60 ármi pôdy, teraz majú 2 ha. Ich produkcia je zameraná na zeleninu (obr. 15) a čiastočne aj na ovocie.  V budúcnosti ju plánujú rozšíriť o chov oviec kvôli výrobe syra a produkcii hnoja, ktorý je potrebný pre zeleninársku časť farmy a pre zotavenie vyčerpanej pôdy. Pri pestovaní zeleniny využívajú biodynamické metódy pestovania.

Produkcia farmy je 60 košíkov týždenne. Zámer farmárov je mať malú rodinnú farmu, ktorá bude produkovať pre úzky okruh spotrebiteľov vidieckej komunity. Vďaka svojim spotrebiteľom a systému AMAP sa môže venovať farmárčeniu, zotavovať vyčerpanú pôdu a zachraňovať pôvodné miestne odrody ovocia a zeleniny, ktorým by v konvenčnom poľnohospodárstve hrozil zánik.

3.6 Farma na produkciu ovocia - Frédéric Schwab

Farmu Frédérica Schwaba tvoria 3 pozemky s celkovou výmerou 7 ha. Je zameraná na produkciu ovocia. Ročne vyprodukuje približne 100 t ovocia, z čoho je 70 – 80 t jabĺk a zvyšok sú čerešne, slivky, broskyne, nektarinky, hrušky a marhule. Z ovocia Frédéric Schwab vyrába aj rôzne produkty ako sušené jablká, jablčný ocot, džemy, mušt. Tento rok vyprodukoval aj 5 t paradajok.

Pred 3 rokmi odoberali väčšinu jeho produkcie (cca 80 %) veľkoodberatelia, zvyšok predával formou predaja z dvora. Dnes predáva 100 % produkcie systémom AMAP a vďaka istejšiemu a vyššiemu odberu cez AMAP sa zvýšila produkcia jeho farmy o 40 %.

 Biologická ochrana sadov na farme Frédérica Schwaba – úkryt pre pestrice, ucholaky, lienky a iný užitočný hmyz. Vnútri búdky je slama, ktorú je potrebné meniť cca raz ročne. 2 cm odspodu je mriežka, cez ktorú prepadávajú výkaly hmyzu. Hustota takýchto búdok je cca 7 ks/ha.

Biologická ochrana sadov na farme Frédérica Schwaba – hniezdisko pre samotárske druhy včiel zložené z vyvŕtaných kusov dreva s rôznymi otvormi. Samotárske včely vylietavajú a opeľujú skoro na jar - už pri teplote vzduchu okolo 11°C, kým normálne včely ešte nelietajú. Má to význam pri skoro kvitnúcich druhoch rastlín. 

Frédéric Schwab hospodári v režime ekologického poľnohospodárstva. Nepoužíva herbicídy. Využíva rôzne biologické metódy na ochranu rastlín a hnojenie (obr. 16, 17). Medzi pásmi stromov je vysiata ďatelina, ktorá tým, že viaže dusík, znižuje potrebu hnojenia o cca 40 % (obr. 18).

V systéme AMAP Frédéric Schwab začal s 28 rodinami pred necelými 3 rokmi. Dnes sieť jeho spotrebiteľov predstavuje 320 rodín. 27 zástupcov spotrebiteľov vytvorilo radu, ktorá intenzívnejšie komunikuje s farmárom a prejednáva s ním rôzne problémy. Rozhodnutia potom tlmočí ostatným spotrebiteľom. Minimálne raz do roka sa farmár stretne so všetkými spotrebiteľmi (valné zhromaždenie) a spolu prejednávajú nadchádzajúcu sezónu – čo zlepšovať, čo zmeniť, čomu sa vyhnúť a pod. Napr. pred rokom 90 % spotrebiteľov na valnom zhromaždení odhlasovalo, že chcú produkty v BIO kvalite i za cenu zvýšenia ceny košíka z 366 €/rok na 430 €/rok. Farmár je teraz preto v konverzii a prechádza na ekologické poľnohospodárstvo.

          4. Záver

Návšteva lokálnych výrobno-spotrebných systémov AMAP vo francúzskom južnom Alsasku bola veľmi prínosná, pretože sme na vlastné oči mohli vidieť samotné fungovanie takýchto systémov v praxi. Navyše sme sa dozvedeli aj nové poznatky o konkrétnych metódach pestovania a chovu v bioprodukcii, výrobe syrov a pod.

Zavádzanie podobných systémov na Slovensku však nemôže byť do detailov kompletne prevzaté z Francúzska, ale musí byť prispôsobené našim pomerom, aby boli systémy funkčné. Francúzsko môže slúžiť len na inšpiráciu.

Spotrebnú jednotku navrhujeme nazvať „košík“. Celý systém by sa mohol nazývať STUP – Spoločenstvo pre trvaloudržateľné poľnohospodárstvo (podobne ako francúzsky AMAP). Je to však len návrh a konkrétny názov, ako aj konkrétne prvky zavádzania systému, budú predmetom ďalšej vzájomnej diskusie.

Vyhotovil: Miloš Veverka, o.z. CEPTA 10/2009

Systém AMAP 1. časť

Na Slovensku málo známy systém pre podporu vidieckeho poľnohospodárstva, biodiverzity a udržateľného poľnohospodárstva. Prvý krát som sa o tomto spôsobe pestovania dozvedel z dokumentu "Planéta zem zhora / Země krásná neznámá" z ktorého Vám odporúčam pozrieť si všetky diely. Tento systém ma hňed zaujal a začal som pátrať po informáciach na internete, dlho som nemohol nič nájsť až nedávno som našiel správu od slovenského autora (Miloš Veverka), ktorý sa spolu s ďalšími ľuďmi zúčastnili na prezentácií systému AMAP v južnom Alsasku vo Francúzku. Dúfam že sa autor nebude hnevať keď tu celú jeho správu zverejním aby sa ludia mohli o tomto skvelom systéme dozvedieť čosi viac.

Návšteva systémov AMAP v južnom Alsasku (Francúzsko) 2009

1 Úvod

Cieľom návštevy bolo spoznanie fungovania lokálnych výrobno-spotrebných vzťahov vo francúzskom južnom Alsasku. Návšteva sa uskutočnila 2. až 5. 9. 2009 v okolí mesta Mulhouse. Pozvaných bolo celkom 12 ľudí: 4 z okolia Bratislavy, 4 z okolia Zvolena a 4 z okolia Košíc.

Úlohou lokálnych výrobno-spotrebných vzťahov je spojiť miestnych farmárov ako producentov so spotrebiteľmi a zabezpečiť trvalo udržateľnú produkciu potravín. Tieto lokálne vzťahy sú zhmotnené v systémoch „AMAP“, o ktorých princípe a funkčnosti sme sa mohli presvedčiť na vlastné oči.

2 Systémy AMAP

2.1 Čo je to AMAP

AMAP = Association pour le Maintien de l'Agriculture Paysanne (Združenie pre podporu vidieckeho poľnohospodárstva)

Systém AMAP vytvára ekonomické a sociálne väzby medzi farmármi ako producentmi a spotrebiteľmi, na lokálnej úrovni. Keďže systém zabezpečuje zdravé potraviny za primerané ceny pre spotrebiteľov a odbyt pre producenta, je zaujímavý pre obidve strany výrobno – spotrebného vzťahu. Navyše prispieva k zachovaniu poľnohospodárskej funkcie a diverzite vidieka a k zamestnanosti na vidieku. Umožňuje prežiť malým farmárom, ktorí by inak boli odsúdení na zánik a dokonca im umožňuje produkovať v kvalite BIO.

Spotrebitelia majú možnosť cez systém AMAP priamo ovplyvňovať produkciu potravín na kvantitatívnej i kvalitatívnej úrovni – rozhodujú o tom, čo sa bude pestovať, v akom množstve a v akej kvalite.

Celý systém nie je priamo vystavený kolísavému globálnemu trhu s potravinami, čím je omnoho stabilnejší voči vonkajším nepriaznivým vplyvom (hospodárska kríza, pokles cien na komoditných trhoch, likvidačné podmienky obchodných reťazcov a pod.)

2.2 Medzinárodný kontext a história

Myšlienka, ktorá zhmotňuje vyššie spomínané princípy, pochádza z Japonska, kde prvé takéto lokálne systémy začali vznikať pred 40 rokmi a dnes sú už vysoko funkčne rozvinuté. Rozšírili sa do rôznych častí sveta pod rôznymi názvami. Zatiaľ čo v Japonsku sa takéto systémy nazývajú Tei-kei (Obrátiť tvár k svojmu farmárovi), v Spojených štátoch sú to CSA (Komunitou podporované poľnohospodárstvo), vo Francúzsku AMAP (Združenie pre podporu vidieckeho poľnohospodárstva).

Systémy AMAP sú vo Francúzsku už približne 10 rokov. V regióne južného Alsaska (Horné Porýnie) zaviedli AMAP pred 3 rokmi. Začínalo sa s 28 rodinami, pričom dnes je v regióne do AMAP zapojených okolo 1 000 rodín spotrebiteľov.

Lokálne výrobno – spotrebné systémy, založené na princípoch AMAP, sa podarilo vytvoriť aj v postkomunistických krajinách. Napr. v Českej republike pod názvom „Bedýnka“

 (http://www.cuketka.cz/?p=1724). Poľský systém začínal s 25 rodinami. Dnes zahŕňa 50 rodín, 5 producentov a 1 distribučné miesto.

2.3 Ako funguje AMAP

Princíp AMAP

Schému systému AMAP znázorňuje obr. 1. Hlavným princípom je, že producent – farmár má okruh spotrebiteľov, ktorí si produkciu farmára objednávajú a predplácajú (obyčajne rok vopred). Farmár  distribuuje svoje produkty prostredníctvom spotrebiteľského košíka cez distribučné miesto.

Skupina spotrebiteľov združených okolo producenta vytvára AMAP. V súčasnosti je takýchto AMAP vo Francúzsku približne 1 500.

Komunikácia farmár - spotrebiteľ

Vzájomná komunikácia medzi producentom a spotrebiteľmi patrí k najdôležitejším prvkom systému AMAP. Okrem toho, že sa vytvárajú sociálne väzby medzi producentom a spotrebiteľmi a medzi  spotrebiteľmi navzájom, buduje sa aj dôvera spotrebiteľov v kvalitu odoberaných potravín.

Producent sa pravidelne stretáva so svojimi spotrebiteľmi, a to najmä v zimnom období, kedy sa plánuje nastávajúca sezóna. Spotrebitelia predkladajú svoje požiadavky (čo a koľko by malo byť v spotrebiteľskom košíku, či chcú alebo nechcú kvalitu BIO a pod.). Spoločne s farmárom sa spotrebitelia podieľajú na hľadaní riešení prípadných problémov.

Počas roka majú spotrebitelia možnosť prísť na farmu a vidieť, ako sa pestujú ich potraviny, prípadne sa podieľať na ich pestovaní.

Ak je spotrebiteľov viac, vytvárajú si Radu spotrebiteľov, ktorá aktívne komunikuje s producentom najmä v prípadoch, keď treba riešiť nejaký problém. Rada potom odovzdáva informácie ostatným spotrebiteľom. Farmár sa však minimálne raz ročne stretáva so všetkými spotrebiteľmi na valnom zhromaždení.

Košík

Producent – farmár pripravuje každému spotrebiteľovi košík (debničku) s produktami (zelenina, ovocie, mliečne výrobky, mäso a pod. - obr. 2, 3), na ktorých sa na začiatku sezóny dohodli so spotrebiteľmi. Každý spotrebiteľ si môže objednať z 2 – 3 druhov veľkostí košíkov (napr. malý, stredný, veľký). Nie je však možné, aby si každý spotrebiteľ objednával rôzne množstvo produktov. 

Spotrebitelia sú voči producentovi v podobnom vzťahu ako akcionári k akciovej spoločnosti. Ak sa niektorej komodity urodí veľa, všetci spotrebitelia (akcionári) z toho majú osoh v podobe vyšších množstiev v košíku (dividendy). Ak je úroda malá, aj spotrebitelia majú málo, pričom sa im vysvetlí dôvod a hľadá sa možná náprava. Takže obsah košíka a množstvo produktov v ňom nikdy nie je fixne dané. Farmár sa však snaží dodržiavať záväzky, ktorými sa zaviazal voči spotrebiteľom pri plánovaní novej sezóny a plniť dohodnuté množstvá, pretože ak spotrebiteľ nie je s farmárom spokojný, môže s ním ukončiť spoluprácu. Účtovníctvo farmára musí byť pre spotrebiteľov úplne transparentné, vrátane platu farmára a jeho zamestnancov.

Takýto systém zaručuje farmárovi odbyt jeho produktov. Produkty v košíku sú sezónne, čím sú podstatne chutnejšie, zdravšie a s podstatne menšou ekologickou stopou ako napr. paradajky zakúpené v januári v supermarkete.

Farmár sa však musí snažiť maximálne zvýšiť portfólio svojich výrobkov. Je to najmä z 2 dôvodov:

1. Spotrebiteľ si vyžaduje pestrý košík zložený z rôznych druhov tovaru. V AMAP sa bránia tomu, aby košík pozostával z tovaru produkovaného viacerými producentmi. Je to z toho dôvodu, že ak by dal nejaký producent do košíka nekvalitný výrobok, problém by mali všetci producenti. Takto má každý producent svoj košík a svojich spotrebiteľov. Je to prehľadnejšie a jednoduchšie.

2. Tým, že farmár produkuje viac výrobkov a maximálne finalizuje svoju produkciu (napr. ak chová kravy, neponúka len mlieko, ale aj rôzne druhy syrov a mäsa, príp. mliečne a mäsové výrobky – jogurt, klobásy, a pod.), má väčšiu istotu predaja svojich produktov, rôznorodejší a istejší zdroj príjmov, a to najmä v prípade nepredvídateľných udalostí (neúroda, zníženie produkcie konkrétnej komodity kvôli nejakej nehode a pod.).

Príklad zloženia košíka (debničky) so zeleninou od producenta Raphaela Gassera 4. 9. 2009 (obr. 3): celkové množstvo zeleniny je 9 kg (stredná veľkosť), 1 – krát týždenne:

·         kaleráb – 3 ks

·         šalát hlávkový (letné druhy) – 2 ks

·         zelená fazuľka – sáčok cca 0,5 kg

·         zemiaky - cca 2 kg

·         kučeravý petržlen – vňať – niekoľko listov

·         šalvia a bazalka – niekoľko vetvičiek

·         cukety zelené 2 ks, cukety žlté 2 ks

·         paprika – 4-5 ks

·         baklažán - 1 ks

·         cesnak – 2 hlávky, cibuľa - 3 ks

Distribučné miesto

Na distribučné miesto farmár prinesie svoje produkty a spotrebitelia si pre ne prídu vo vopred dohodnutých hodinách. Napríklad v Mulhouse (cca 250 tis. obyvateľov) je to každý štvrtok od 18.45 do 20.00 h. Frekvencia distribúcie je pri rôznych produktoch rôzna. Napr. distribučné miesto v dedine Muespach (obr. 4, 5) slúži pre 5 producentov a distribuuje sa v nasledovných intervaloch:

·         syry a mliečne produkty   25 košíkov – 1 x týždenne (N. Goepfert a L. Von Boxsom)

·         mäso                               40 košíkov – 1 x mesačne

·         jahňacie m                                         - 1 x ročne

·         ovocie                             50 košíkov – 1 x za 2 týždne (Frédéric Schwab)

·         zelenina                          49 košíkov – 1 x týždenne (Raphael Gasser)

Spádová oblasť distribučného miesta je navrhnutá tak, aby to spotrebitelia nemali príliš ďaleko. V meste je to cca 1 – 2 km, na vidieku cca 2 – 3 km.

Z pohľadu producenta je vzdialenosť distribučného miesta podmienená tým, aby prepravné náklady príliš nenavyšovali cenu produktov. V prípade producenta Frédérica Schwaba je najvzdialenejšie distribučné miesto 35 km od jeho farmy (mesto Mulhouse).

Priestor na zriadenie distribučného miesta je väčšinou poskytnutý zadarmo. Môže tak urobiť i  samospráva. Napr. v meste Mulhouse, radnica poskytla raz týždenne priestory futbalového štadióna na distribúciu pre producentov v systéme AMAP. Zo strany samosprávy je to podpora trvaloudržateľného poľnohospodárstva a zamestnanosti v regióne.

Priestory môže poskytnúť aj producent (napr. distribučné miesto v dedine Muespach je v rámci objektu producenta - ovocinára Frédérica Schwaba), alebo 3. osoba (podnikateľ).

Vzťah AMAP k úradom a hierarchia systémov AMAP

Systémy AMAP sú riadené zdola – ľuďmi a nie zhora – úradmi. Znamená to, že o tom, ako bude konkrétny AMAP vyzerať a fungovať rozhodujú spotrebitelia spolu s producentom. I napriek tomu majú AMAP podporu samospráv a aj francúzskej vlády. Samozrejme, činnosť AMAP je v súlade s francúzskou legislatívou (dane, odvody a pod.).

Jednotlivé AMAP sú na regionálnej úrovni v Južnom Alsasku združené v organizácii Terres. Na medzinárodnej úrovni sú AMAP združené v organizácii URGENCI. Združenia typu Terres a URGENCI sú výhodné vtedy, keď spotrebitelia majú záujem žiadať o granty na podporu rôznych rozvojových projektov a aktivít. Pre tento účel sa aj samotné AMAP môže stať právnickou osobou (občianske združenie), s čím sú však spojené ďalšie povinnosti (napr. vedenie účtovníctva).

Právne vzťahy spotrebiteľ-producent

Každý spotrebiteľ má s producentom uzatvorenú zmluvu, v ktorej je definovaný vzájomný právny vzťah, práva a povinnosti oboch strán, podmienky ukončenia vzťahu a pod.

Vo vzájomnej zmluve je napr. zakotvené, že ak si spotrebiteľ neprevezme košík v dohodnutom termíne (na distribučnom mieste), obsah košíka sa druhýkrát nepredá (spotrebiteľ ho už má predplatený), ale „prepadne“ v prospech charity. Spotrebitelia by neakceptovali dvojnásobný predaj košíka, ale podpora charity je pre nich prijateľná. Pravdepodobnosť neprevzatia košíka je však veľmi nízka. Stáva sa to hlavne v dovolenkovom období vo veľkých mestách, keď je celá rodina na dovolenke. Na vidieku je to veľmi zriedkavé.

V zmluve je ďalej zakotvené, že ak sa spotrebiteľ rozhodne v priebehu roka ukončiť vzťah s producentom (už má objednanú a predplatenú produkciu), musí nájsť za seba náhradu. AMAP nie je voľný trh, ale určitý záväzok medzi producentom a spotrebiteľom.

Dôležitým bodom zmluvy je, že spotrebiteľ nemusí dostať vždy rovnaké množstvo produktov. Množstvo kolíše v závislosti od úrody - ak sa urodí veľa, majú všetci spotrebitelia viac, ak je neúroda, nie je čo rozdávať a nemajú ani spotrebitelia. Producent sa však snaží dodržať svoje záväzky voči spotrebiteľom a správať sa k nim korektne, aby si ich udržal ako svojich zákazníkov.

2.4 Príklad spustenia AMAP v dedinke Riedisheim

V dedinke Riedisheim, ktorá je satelitom mesta Mulhouse, AMAP spúšťali pred približne 3 rokmi nasledovnými krokmi:

1.    Najprv uverejnili článok do novín, ktorý predstavil prvotnú myšlienku AMAP a oznamoval konanie sa úvodného stretnutia záujemcov.

2.    Na úvodné stretnutie záujemcov o systémy AMAP prišlo cca 200 ľudí. Vysvetlil sa princíp systému AMAP a sformovala sa „akčná skupinka“ 20 – 30 ľudí, ktorá začala riešiť konkrétne kroky potrebné pre vytvorenie systémov: vytvorenie charty AMAP (niečo ako kódex) a oslovovanie producentov (farmárov).

3.    Akčná skupinka sa rozdelila na podskupiny cca 5 – 6 ľudí. Ku každému producentovi išla jedna podskupina, ktorá zisťovala informácie o potenciáli výrobcov, o výrobcoch samotných, o spôsobe výroby a pod. Na základe týchto informácií sa potom rozhodli o tom, s ktorým výrobcom sa nadviaže spolupráca a s ktorým nie.

4.    Neistí kandidáti (producenti) boli navštívení ešte raz, čím sa spresnili informácie.

5.    Spravil sa konečný zoznam producentov zapojených do systému, stanovili sa ceny košíkov jednotlivých farmárov.

6.    Usporiadalo sa 2. stretnutie, na ktorom sa stretli producenti so spotrebiteľmi. Producenti predstavili seba, svoje košíky, dohodli sa ceny a zloženie košíkov, produkované množstvá a ostatné podrobnosti. Systémy AMAP boli spustené.

Pestovanie chilli papričiek

Chilli papričky - pestovanie v črepníku

Chilli papričky si sám pestujem už niekoľko rokov a nikdy som nezaznamenal žiadny problém, vždy som zožal primeranú úrodu - primeranú vydanej starostlivosti :-)
Nikdy som neštudoval nič o ich pestovaní a preto všetko vychádza z mojej skúsenosti a "sedliackeho rozumu"

Papričky pestujem zo semienok, vždy keď nájdem v obchode nejakú zaujímavú odrodu tak si nejaké semienka nechávam a mám tak vždy svoje vlastné. Tak trochu sa pokúšam o niečo ako "šľachtenie" - nechávam si semienka len z tých najväčších, najlepších či najštipľavejších.

Prvé papričky, ktoré som vypestoval som si kúpil v obchode pod nazvom chilli mix, boli tam asi 4 rôzne druhy papričiek rôznych chutí a tvarov a farieb. Keď som sušil semienka týchto papričiek stretol som sa aj s názormi, že mi nevýjdu a že ich treba kupovať v špecializovaných obchodoch atď., priznám sa že keď mi za prvých 8 dní od zasadenia nevyšiel ani jeden maličký klíčok bol trošku sklamaný, ale potom na 9 až 10 deň mi začali postupňe vychádzať malé papričky všetkých druhov, ktoré som zasadil a tak sa začalo moje pestovanie chilli papričiek. :)

Nasleduje stručný popis ako ich pestujem:

1) Už vo februári zasiať priamo do pôdy v téglikoch, napríklad od jogurtu. Je možné tiež napred nechať naklíčiť na vlhké vate.

2) Keď podrastú na cca 5 cm treba ich rozsadiť. Keď máte dostatok kvetináčov môžete ich zasadiť aj priamo do nich a ked nie, na začiatok postačí aj kelímok od väčšieho jogurtu.

Pre rozsadenie používam pôdu z kompostu. Nepoužívam žiadne umelé hnojivá na podporu rastu a pod. Ak nemáte prístup ku kompostu dá sa kúpiť aj substrát na pre výsev a množenie, alebo dokonca aj substrát priamo pre chilli papričky.

3) Keď sú papričky po jednej v črepníku, je po starosti. V čase kvitnutia dať von a potom len čakať na úrodu.

Ak papričky nie sú v dostatočne veľkej nádobe, ešte pred kvitnutím presadiť do väčšej. Dôležité pri tomto kroku je aby ste ich presádzali ešte pred kvitnutím, lebo inak sa Vám stane to čo mne a všetky kvety vám opadajú, z rastlinky, ktorá mala vyše 20 kvetov mi všetky opadali a ostal mi len jeden plod, ktorý bol vyvinutý už pred presadením. Al aj to sa stava, ja som sa z toho poučil a vy môžete vďaka mojej chybe predísť takej istej. :)

Papričky môžu byť zasadené napríklad po 2-3 (viac neodporúčam) kusoch vo väčších kvetináčoch na muškáty. Dokonca tento rok mám jednu papričku, ktorú som z lenivosti nepresadil a nechal ju v malom jogurtovom  kelímku a plody má. Síce malé a málo, ale predsa.

Rastlinky majú rady veľa tepla a svetla, samozrejme aj vlahy. Je dobré nechať ich za najviac osvetleným oknom. Pokiaľ ich mame v  "vyhne" (napr. môj balkón, kam svieti slnko od 10 hod dopoludnia do 19 hod večer), musí zo zalievať aj 3x denne! Proste polievam tak, aby bola pôda vždy vlhká, ale zase nie moc. Trochu sucha tiež nevadí, ale rastlinky by nemali vlhnúť.


Dúfam že vám moje rady a skúsenosti pomohli a prajem veľa úspechov s pestovaním chilli papričiek.

Kompostovanie

Kompost je v záhrade vhodný úplne na všetko. Zakopte ho do hriadok či do nových jamiek na sadenie, použite ho, aj keď len chystáte pôdu. Organické zložky celkom iste zlepšia štruktúru pôdy, dodajú jej výživné látky, ako aj množstvo prospešných mikroorganizmov. Môžete ho pridať ako vrhnú vrstvu k rastlinám pestovaných v nádobách.

Vytvorenie kompostu

1. Umiestnite kompostér na rovné, dobre priepustné slnečné miesto v záhrade, najvhodnejšie ďalej od domu. Takéto umiestnenie uľahčí prístup dážďovkám a iným organizmom, ktoré začnú rozkladať organický odpad. Slnečné žiarenie urýchli proces. Veľkost kompostéra závisí od priestoru, ktorý máte k dispozícii, i od veľkosti záhrady.

2. Do kompostu pridávajte "zelený odpad" ako aj čajové vrecúška, zeleninové a ovocné šupy, pokosenú trávu a rastlinné odrezky. Rýchlo hnijú a vytvárajú dusík a vlhko. Rovnako môžete kompostovať aj "hnedý odpad" ako sú napr. papierové obaly, obaly od vajec, škrupiny z vajec, opadané lístie natrhaný papier. Týmto zložkám trvá dlhšie kým sa rozložia no sú vhodné, pretože do kompostu prinášajú uhlík a vzduch.

3. Ďalším dôležitým bodom je kontrola kompostu. ak príliš vyschne, pridajte "zelený odpad", ak je príliš mokrý pridajte "hnedý odpad". Uistite sa, či je dostatočne prevzdušnený a z času na čas je potrebné kompost "prehodiť".

4. Po 6-9 mesiacoch bude kompost v spodnej časti tmavý, takmer čierny, pórovitý a zapáchajúci po zelenine. Rozhrňte ho po hriadkach, pridáte tak vlhkosť a potlačíte rast buriny, čim zlepšíte zloženie zeleniny.

Čo do kompostu nehádzať

Do kompostu za žiadnych okolností nepridávajte nasledujúce veci :

• Varenú zeleninu
• Mäso
• mliečne výrobky
• Choré rastliny
• Výkaly psov a mačiek
• Plienky
• Trváce buriny
• Plast, sklo a kov

Čokoľvek z uvedeného môže spôsobiť nepríjemný zápach a zvýšiť výskyt škodcov. Plast, sklo a kov sa nerozložia a musia sa recyklovať oddelene.

Dúfam, že som Vám týmto jednoduchým návodom čo a ako kompostovať pomohol a dúfam, že aj vy si začnete robiť svoj vlastný kompost.

Netradičná záhrada Igora Ljadova

Článok je preložený z originálneho článku autora.

Na prosbu mnohých mojich priateľov som sa rozhodol popísať Vám ako pestujem zeleninu. Týmto spôsobom pestuje už mnoho ľudí. Som ako väčšina ľudí zamestnaný, preto na záhradu môžem chodiť iba cez víkendy. V súčasnej dobe existuje v pestovatelstve niekoľko problémov : úrodnosť pôdy sa zmenšuje, zem je tvrdá, vysilená a má šedú farbu. Samozrejme platí čim menej živín v pôde, tým menšia úroda.

                            

Používanie minerálnych hnojív a chemikálií vedie k znečisteniu pôdy, vody, vzduchu a potravín, čo spôsobuje choroby ľudí.

Tradičná agrotechnika používaná väčšinou malých pestovateľov je náročná nezáživná a to zmenšuje záujem o pestovanie vlastných plodín medzi mladými ľuďmi.

Všetky tieto problémy sa dajú ľahko vyriešiť, keď namiesto tradičného poľnohospodárstva použijeme PRÍRODNÉ – ORGANICKÉ. Táto agrotechnika nielenže chráni úrodnosť pôdy, ale aj ju zvyšuje. Výsledkom je zvýšenie úrodnosti rastlín. Minerálne hnojivá sa nepoužívajú, takže sa zachová čistota prírody a tým aj zdravie človeka. Množstvo prác sa v prírodnom spôsobe pestovania robí menej často ako v tom klasickom. A niektoré vypadnú úplne. Toto všetko znižuje prácnosť obrábania pôdy.

Podľa môjho názoru je dôležité sa vrátiť k prírode a zabudnúť na to, že pôda sa musí nacpať hnojivami, drancovať lopatami a posýpať agrochemikáliami. Naozajstné organické pestovanie je predovšetkým šetrné obrábanie pôdy a jej ochrana pred znížením teploty. Vrátenie dôležitých prvkov, ktoré zem štedro predala rastlinám. 

Každý rok na jar, keď prídeme do záhrady, sejeme a vysádzame zeleninu na záhony.

Rozmery záhonov sú 1,4 až 2m, cestičky medzi nimi sú 20 až 40 cm, tomu sa hovorí tradičný spôsobom pestovania zeleniny na záhon. Rastliny na týchto záhonoch, obzvlášť uprostred sú často choré, hnijú, zle rastú a plody sú nekvalitné. Zato pre škodcov je to dobrá pastva a možnosť založenia potomstva. Vytrhávanie buriny a okopávanie v takýchto záhonoch je úmorná práca.

Na takom záhone som si všimol jednu vec : rastliny po krajoch rastú lepšie než tie uprostred, sú silnejšie, zdravé a ľahko sa o ne stará.

Zamyslel som sa ešte nad jednou vecou : osamelí strom v meste – nikto ho nezalieva, listy ktoré by mohli byt jeho potravou sú zametané. Ako to, že strom existuje a kde berie živiny ? V posledných rokoch vedci zistili. Že okolo 60% živín si berú rastliny zo vzduchu, čo je zaujímavé.

Nepredvídaťelnost nášho daľekovýchodného počasia, veľke rozdiely medzi dennou a nočnou teplotov, suché alebo naopak daždivé lezo, nadmerné sucho v auguste a septembri, niekoľkoročné hladanie formou pokus-omyl ma doviedlo k optimálnemu spôsobu pestovania zeleniny.

Došiel som k záveru, že musím hladať menej pracný a zároveň výnosnejší spôsob pestovania. Použil som dve technológie:

           

1.      Úzke riadky- špeciálna technológia pre pestovanie na malom pozemku

2.      Agrotechnika prírodného poľnohospodárstva.

Utvrdil som sa v tom, že menovite organika (slovník nepreložil pozn.prekl.) Môže otvoriť všetky možnosti rastlín, ekonómia-sily a čas. Len na dobrom komposte vypestovať mnoho miestnych a cudzích rastlín, väčšina z nich rastie na organické pôde. Som presvedčený, že bez organiky sa nezaobídeme: je nutné sa naučiť kompostovať a ešte postaviť stacionárne záhony-jedenkrát za veľa rokov. Pestovanie zeleniny na úzkych riadkoch vypracoval J. Mitlayder v 70-tych rokoch minulého storočia a do Ruska ju autor priviezol v roku 1989. Slepé prijímanie informácií a rád, aj keď tých najlepších k ničomu nevedie. Je potrebný tvorivý prístup a pochopenie biologických zákonitostí jednotlivých kultúr a procesov, ktoré prebiehajú pri ich obrábaní. Mitlayder urobil podľa mňa jedinú chybu: pri použití minerálnych hnojív je chuť neprirodzená. Aby som to napravil, namiesto nich používam (humus) zelené hnojenie, popol, hnoj atď Som priaznivec organického hnojenia a čistých produktov. Nie je nutné používať minerálne hnojivá ako jedy, je nutné čítať návod. Je lepšie rastlinu "nedokŕmiť" než "prekŕmiť".

Za čo som mu vďačný je navrhnutie úzkych riadkov. Hoci Mitlayder neprikazuje stavať ohrádku na úzke riadky, napriek tomu som ju postavil. Sama príroda mi to našepkala. Na jar sú mnohé chatárské záhradky zatopené a na cestičkách stojí voda. To sa nám stáva koncom augusta a začiatkom septembra kedy leje vo dne v noci. Uprostred leta môže pršať aj 2 až 3 dni a záhradka sa môže za pol hodiny ocitnúť pod vodou. Preto zdvihnutie záhonu 15-25 cm nad cestičku rieši tento problém. Šírka riadku je 60-100 cm, dĺžka ľubovoľná. Cestičky medzi riadkami 60-80 cm. To len znamená, že plocha medzi riadkami je bez zeminy, to je tiež funkcia cestičiek.

Zeleninový kontajner - to je vysoký záhon, ktorého steny sa skladajú z tehál, trámov, dosiek, kameňa atď. Riadky sa stavajú zo severu na juh. Priechody medzi riadkami sa môžu zamulčovať pieskom, pilinami, atď. Ja som dal prednosť trávniku, ktorý raz za mesiac pokosím kosačkou, niektoré cestičky som zasypal pilinami. Krása záhrady nenechá nikoho ľahostajným. Burina tam nie je, záhradka je čistá pekná.

Záhon sa naplní kompostom dospodu sa dávajú rastlinné zvyšky (tráva, slama, lístie), na to kompost alebo hnoj, alebo prelievam výluhmi z rastlín. Ako horná vrstva sa dáva Zelina z cestičiek. Týmto spôsobom sa zaplní záhon. Na každom záhone sú dva riadky rastlín podľa krajov a striedavo. V tomto spôsobe sadenia je skrytá veľká rezerva v produktivite. Dávno je známe, že krajné rastliny sa vyvíjajú dvakrát lepšie ako rastliny uprostred, majú viac svetla miesta okolo seba. Tu sú všetky rastliny "krajné". Veľké medzery medzi riadkami sú preto, aby sa im dostalo viac svetla a miesta. Malé miesto organického pestovania dokáže dať oveľa viac zeleniny než väčšie miesto tradičného pestovania. Ak niekto bude aspoň rok sadiť v úzkych záhonoch, presvedčí sa o veľkých možnostiach tejto metódy a už sa nevráti k tradičnému pestovaniu. Keď pracujete na záhonoch, pociťujete radosť z dobrej úrody a zo samotného procesu pestovania.

Krása záhrady, ktorá sa viac podobá parku nezostane nikomu ľahostajná, je čistá a bez burín.

Do dvoch riadkov striedavo sadím kapustu, baklažány, paradajky atď

Do troch alebo štyroch riadkov sadím cibuľu, cesnak, šalát, reďkovky, mrkvu ...

Nedostatky :  Prvý rok sa musí investovať do postavenia záhonků.Tato vec odradí        mnoho chatárov (nemajú na to peniaze).

Výhody : Každý riadok slúži niekoľko rokov (dopĺňa sa rastlinnými zvyškami, lístím atď.) Po zbere zasejte zelené hnojivo. Pri sadení potom nie je nutné navážať kompost ani uležaný hnoj. Sám záhon funguje ako kompost.

Prebytočné živiny sa nevyplavujú, pretože záhon je ohradený.

Podľa mienky agronómov dostávajú rastliny 60-80% živín zo vzduchu, preto široké cestičky hrajú dôležitú úlohu v biologickom procese rastu. Kultúry majú dostatok svetla a vzduchu.

Okolo 30% živín rastlina získava zo zeme. Samozrejme, že na úzky riadok sa spotrebuje hnojiva (organického i minerálneho) 2x menej ako na štandardné riadky az úzkych záhonov je oveľa väčšia úroda. Skúšal som to niekoľko rokov a je to vidieť aj na fotografiách. Zadrží veľké množstvo živín a vody.

Príjemné zalievanie

Nezostane stáť voda

Nemusí sa plieť-ak sú riadky zamlčovanie

Nemusí sa okopávať, len prekopať 7-10 cm

Je možné skôr na jar sadiť, riadky sa skôr prehrejú

Dajú sa tam ľahko striedať rastliny-kde bola vlani cibuľa zasadíme mrkvu alebo kapustu Úrodnosť sa zvýši o 100% a viac

Zemiaky a koreňová zelenina je bez príznakov chorôb

Dobre sa udržiava poriadok,

Spotrebuje minimum miesta

Je užitočné použiť fóliu na oblúku (fóliovník). Zatlčie dva kolíky na oboch stranách záhonu a pripevníme oblúk, po vzdialenostiach asi meter. Potiahne sa fóliou alebo tkaninou kým hrozia mráziky. Tento systém mi umožňuje dosiahnuť vysoké úrody bez ohľadu na rozmary počasia a vlastnosti pozemku.

A na záver ešte niekoľko fotografií zo záhradky Igora Ljadova.