Systém AMAP 1. časť

Na Slovensku málo známy systém pre podporu vidieckeho poľnohospodárstva, biodiverzity a udržateľného poľnohospodárstva. Prvý krát som sa o tomto spôsobe pestovania dozvedel z dokumentu "Planéta zem zhora / Země krásná neznámá" z ktorého Vám odporúčam pozrieť si všetky diely. Tento systém ma hňed zaujal a začal som pátrať po informáciach na internete, dlho som nemohol nič nájsť až nedávno som našiel správu od slovenského autora (Miloš Veverka), ktorý sa spolu s ďalšími ľuďmi zúčastnili na prezentácií systému AMAP v južnom Alsasku vo Francúzku. Dúfam že sa autor nebude hnevať keď tu celú jeho správu zverejním aby sa ludia mohli o tomto skvelom systéme dozvedieť čosi viac.

Návšteva systémov AMAP v južnom Alsasku (Francúzsko) 2009

1 Úvod

Cieľom návštevy bolo spoznanie fungovania lokálnych výrobno-spotrebných vzťahov vo francúzskom južnom Alsasku. Návšteva sa uskutočnila 2. až 5. 9. 2009 v okolí mesta Mulhouse. Pozvaných bolo celkom 12 ľudí: 4 z okolia Bratislavy, 4 z okolia Zvolena a 4 z okolia Košíc.

Úlohou lokálnych výrobno-spotrebných vzťahov je spojiť miestnych farmárov ako producentov so spotrebiteľmi a zabezpečiť trvalo udržateľnú produkciu potravín. Tieto lokálne vzťahy sú zhmotnené v systémoch „AMAP“, o ktorých princípe a funkčnosti sme sa mohli presvedčiť na vlastné oči.

2 Systémy AMAP

2.1 Čo je to AMAP

AMAP = Association pour le Maintien de l'Agriculture Paysanne (Združenie pre podporu vidieckeho poľnohospodárstva)

Systém AMAP vytvára ekonomické a sociálne väzby medzi farmármi ako producentmi a spotrebiteľmi, na lokálnej úrovni. Keďže systém zabezpečuje zdravé potraviny za primerané ceny pre spotrebiteľov a odbyt pre producenta, je zaujímavý pre obidve strany výrobno – spotrebného vzťahu. Navyše prispieva k zachovaniu poľnohospodárskej funkcie a diverzite vidieka a k zamestnanosti na vidieku. Umožňuje prežiť malým farmárom, ktorí by inak boli odsúdení na zánik a dokonca im umožňuje produkovať v kvalite BIO.

Spotrebitelia majú možnosť cez systém AMAP priamo ovplyvňovať produkciu potravín na kvantitatívnej i kvalitatívnej úrovni – rozhodujú o tom, čo sa bude pestovať, v akom množstve a v akej kvalite.

Celý systém nie je priamo vystavený kolísavému globálnemu trhu s potravinami, čím je omnoho stabilnejší voči vonkajším nepriaznivým vplyvom (hospodárska kríza, pokles cien na komoditných trhoch, likvidačné podmienky obchodných reťazcov a pod.)

2.2 Medzinárodný kontext a história

Myšlienka, ktorá zhmotňuje vyššie spomínané princípy, pochádza z Japonska, kde prvé takéto lokálne systémy začali vznikať pred 40 rokmi a dnes sú už vysoko funkčne rozvinuté. Rozšírili sa do rôznych častí sveta pod rôznymi názvami. Zatiaľ čo v Japonsku sa takéto systémy nazývajú Tei-kei (Obrátiť tvár k svojmu farmárovi), v Spojených štátoch sú to CSA (Komunitou podporované poľnohospodárstvo), vo Francúzsku AMAP (Združenie pre podporu vidieckeho poľnohospodárstva).

Systémy AMAP sú vo Francúzsku už približne 10 rokov. V regióne južného Alsaska (Horné Porýnie) zaviedli AMAP pred 3 rokmi. Začínalo sa s 28 rodinami, pričom dnes je v regióne do AMAP zapojených okolo 1 000 rodín spotrebiteľov.

Lokálne výrobno – spotrebné systémy, založené na princípoch AMAP, sa podarilo vytvoriť aj v postkomunistických krajinách. Napr. v Českej republike pod názvom „Bedýnka“

 (http://www.cuketka.cz/?p=1724). Poľský systém začínal s 25 rodinami. Dnes zahŕňa 50 rodín, 5 producentov a 1 distribučné miesto.

2.3 Ako funguje AMAP

Princíp AMAP

Schému systému AMAP znázorňuje obr. 1. Hlavným princípom je, že producent – farmár má okruh spotrebiteľov, ktorí si produkciu farmára objednávajú a predplácajú (obyčajne rok vopred). Farmár  distribuuje svoje produkty prostredníctvom spotrebiteľského košíka cez distribučné miesto.

Skupina spotrebiteľov združených okolo producenta vytvára AMAP. V súčasnosti je takýchto AMAP vo Francúzsku približne 1 500.

Komunikácia farmár - spotrebiteľ

Vzájomná komunikácia medzi producentom a spotrebiteľmi patrí k najdôležitejším prvkom systému AMAP. Okrem toho, že sa vytvárajú sociálne väzby medzi producentom a spotrebiteľmi a medzi  spotrebiteľmi navzájom, buduje sa aj dôvera spotrebiteľov v kvalitu odoberaných potravín.

Producent sa pravidelne stretáva so svojimi spotrebiteľmi, a to najmä v zimnom období, kedy sa plánuje nastávajúca sezóna. Spotrebitelia predkladajú svoje požiadavky (čo a koľko by malo byť v spotrebiteľskom košíku, či chcú alebo nechcú kvalitu BIO a pod.). Spoločne s farmárom sa spotrebitelia podieľajú na hľadaní riešení prípadných problémov.

Počas roka majú spotrebitelia možnosť prísť na farmu a vidieť, ako sa pestujú ich potraviny, prípadne sa podieľať na ich pestovaní.

Ak je spotrebiteľov viac, vytvárajú si Radu spotrebiteľov, ktorá aktívne komunikuje s producentom najmä v prípadoch, keď treba riešiť nejaký problém. Rada potom odovzdáva informácie ostatným spotrebiteľom. Farmár sa však minimálne raz ročne stretáva so všetkými spotrebiteľmi na valnom zhromaždení.

Košík

Producent – farmár pripravuje každému spotrebiteľovi košík (debničku) s produktami (zelenina, ovocie, mliečne výrobky, mäso a pod. - obr. 2, 3), na ktorých sa na začiatku sezóny dohodli so spotrebiteľmi. Každý spotrebiteľ si môže objednať z 2 – 3 druhov veľkostí košíkov (napr. malý, stredný, veľký). Nie je však možné, aby si každý spotrebiteľ objednával rôzne množstvo produktov. 

Spotrebitelia sú voči producentovi v podobnom vzťahu ako akcionári k akciovej spoločnosti. Ak sa niektorej komodity urodí veľa, všetci spotrebitelia (akcionári) z toho majú osoh v podobe vyšších množstiev v košíku (dividendy). Ak je úroda malá, aj spotrebitelia majú málo, pričom sa im vysvetlí dôvod a hľadá sa možná náprava. Takže obsah košíka a množstvo produktov v ňom nikdy nie je fixne dané. Farmár sa však snaží dodržiavať záväzky, ktorými sa zaviazal voči spotrebiteľom pri plánovaní novej sezóny a plniť dohodnuté množstvá, pretože ak spotrebiteľ nie je s farmárom spokojný, môže s ním ukončiť spoluprácu. Účtovníctvo farmára musí byť pre spotrebiteľov úplne transparentné, vrátane platu farmára a jeho zamestnancov.

Takýto systém zaručuje farmárovi odbyt jeho produktov. Produkty v košíku sú sezónne, čím sú podstatne chutnejšie, zdravšie a s podstatne menšou ekologickou stopou ako napr. paradajky zakúpené v januári v supermarkete.

Farmár sa však musí snažiť maximálne zvýšiť portfólio svojich výrobkov. Je to najmä z 2 dôvodov:

1. Spotrebiteľ si vyžaduje pestrý košík zložený z rôznych druhov tovaru. V AMAP sa bránia tomu, aby košík pozostával z tovaru produkovaného viacerými producentmi. Je to z toho dôvodu, že ak by dal nejaký producent do košíka nekvalitný výrobok, problém by mali všetci producenti. Takto má každý producent svoj košík a svojich spotrebiteľov. Je to prehľadnejšie a jednoduchšie.

2. Tým, že farmár produkuje viac výrobkov a maximálne finalizuje svoju produkciu (napr. ak chová kravy, neponúka len mlieko, ale aj rôzne druhy syrov a mäsa, príp. mliečne a mäsové výrobky – jogurt, klobásy, a pod.), má väčšiu istotu predaja svojich produktov, rôznorodejší a istejší zdroj príjmov, a to najmä v prípade nepredvídateľných udalostí (neúroda, zníženie produkcie konkrétnej komodity kvôli nejakej nehode a pod.).

Príklad zloženia košíka (debničky) so zeleninou od producenta Raphaela Gassera 4. 9. 2009 (obr. 3): celkové množstvo zeleniny je 9 kg (stredná veľkosť), 1 – krát týždenne:

·         kaleráb – 3 ks

·         šalát hlávkový (letné druhy) – 2 ks

·         zelená fazuľka – sáčok cca 0,5 kg

·         zemiaky - cca 2 kg

·         kučeravý petržlen – vňať – niekoľko listov

·         šalvia a bazalka – niekoľko vetvičiek

·         cukety zelené 2 ks, cukety žlté 2 ks

·         paprika – 4-5 ks

·         baklažán - 1 ks

·         cesnak – 2 hlávky, cibuľa - 3 ks

Distribučné miesto

Na distribučné miesto farmár prinesie svoje produkty a spotrebitelia si pre ne prídu vo vopred dohodnutých hodinách. Napríklad v Mulhouse (cca 250 tis. obyvateľov) je to každý štvrtok od 18.45 do 20.00 h. Frekvencia distribúcie je pri rôznych produktoch rôzna. Napr. distribučné miesto v dedine Muespach (obr. 4, 5) slúži pre 5 producentov a distribuuje sa v nasledovných intervaloch:

·         syry a mliečne produkty   25 košíkov – 1 x týždenne (N. Goepfert a L. Von Boxsom)

·         mäso                               40 košíkov – 1 x mesačne

·         jahňacie m                                         - 1 x ročne

·         ovocie                             50 košíkov – 1 x za 2 týždne (Frédéric Schwab)

·         zelenina                          49 košíkov – 1 x týždenne (Raphael Gasser)

Spádová oblasť distribučného miesta je navrhnutá tak, aby to spotrebitelia nemali príliš ďaleko. V meste je to cca 1 – 2 km, na vidieku cca 2 – 3 km.

Z pohľadu producenta je vzdialenosť distribučného miesta podmienená tým, aby prepravné náklady príliš nenavyšovali cenu produktov. V prípade producenta Frédérica Schwaba je najvzdialenejšie distribučné miesto 35 km od jeho farmy (mesto Mulhouse).

Priestor na zriadenie distribučného miesta je väčšinou poskytnutý zadarmo. Môže tak urobiť i  samospráva. Napr. v meste Mulhouse, radnica poskytla raz týždenne priestory futbalového štadióna na distribúciu pre producentov v systéme AMAP. Zo strany samosprávy je to podpora trvaloudržateľného poľnohospodárstva a zamestnanosti v regióne.

Priestory môže poskytnúť aj producent (napr. distribučné miesto v dedine Muespach je v rámci objektu producenta - ovocinára Frédérica Schwaba), alebo 3. osoba (podnikateľ).

Vzťah AMAP k úradom a hierarchia systémov AMAP

Systémy AMAP sú riadené zdola – ľuďmi a nie zhora – úradmi. Znamená to, že o tom, ako bude konkrétny AMAP vyzerať a fungovať rozhodujú spotrebitelia spolu s producentom. I napriek tomu majú AMAP podporu samospráv a aj francúzskej vlády. Samozrejme, činnosť AMAP je v súlade s francúzskou legislatívou (dane, odvody a pod.).

Jednotlivé AMAP sú na regionálnej úrovni v Južnom Alsasku združené v organizácii Terres. Na medzinárodnej úrovni sú AMAP združené v organizácii URGENCI. Združenia typu Terres a URGENCI sú výhodné vtedy, keď spotrebitelia majú záujem žiadať o granty na podporu rôznych rozvojových projektov a aktivít. Pre tento účel sa aj samotné AMAP môže stať právnickou osobou (občianske združenie), s čím sú však spojené ďalšie povinnosti (napr. vedenie účtovníctva).

Právne vzťahy spotrebiteľ-producent

Každý spotrebiteľ má s producentom uzatvorenú zmluvu, v ktorej je definovaný vzájomný právny vzťah, práva a povinnosti oboch strán, podmienky ukončenia vzťahu a pod.

Vo vzájomnej zmluve je napr. zakotvené, že ak si spotrebiteľ neprevezme košík v dohodnutom termíne (na distribučnom mieste), obsah košíka sa druhýkrát nepredá (spotrebiteľ ho už má predplatený), ale „prepadne“ v prospech charity. Spotrebitelia by neakceptovali dvojnásobný predaj košíka, ale podpora charity je pre nich prijateľná. Pravdepodobnosť neprevzatia košíka je však veľmi nízka. Stáva sa to hlavne v dovolenkovom období vo veľkých mestách, keď je celá rodina na dovolenke. Na vidieku je to veľmi zriedkavé.

V zmluve je ďalej zakotvené, že ak sa spotrebiteľ rozhodne v priebehu roka ukončiť vzťah s producentom (už má objednanú a predplatenú produkciu), musí nájsť za seba náhradu. AMAP nie je voľný trh, ale určitý záväzok medzi producentom a spotrebiteľom.

Dôležitým bodom zmluvy je, že spotrebiteľ nemusí dostať vždy rovnaké množstvo produktov. Množstvo kolíše v závislosti od úrody - ak sa urodí veľa, majú všetci spotrebitelia viac, ak je neúroda, nie je čo rozdávať a nemajú ani spotrebitelia. Producent sa však snaží dodržať svoje záväzky voči spotrebiteľom a správať sa k nim korektne, aby si ich udržal ako svojich zákazníkov.

2.4 Príklad spustenia AMAP v dedinke Riedisheim

V dedinke Riedisheim, ktorá je satelitom mesta Mulhouse, AMAP spúšťali pred približne 3 rokmi nasledovnými krokmi:

1.    Najprv uverejnili článok do novín, ktorý predstavil prvotnú myšlienku AMAP a oznamoval konanie sa úvodného stretnutia záujemcov.

2.    Na úvodné stretnutie záujemcov o systémy AMAP prišlo cca 200 ľudí. Vysvetlil sa princíp systému AMAP a sformovala sa „akčná skupinka“ 20 – 30 ľudí, ktorá začala riešiť konkrétne kroky potrebné pre vytvorenie systémov: vytvorenie charty AMAP (niečo ako kódex) a oslovovanie producentov (farmárov).

3.    Akčná skupinka sa rozdelila na podskupiny cca 5 – 6 ľudí. Ku každému producentovi išla jedna podskupina, ktorá zisťovala informácie o potenciáli výrobcov, o výrobcoch samotných, o spôsobe výroby a pod. Na základe týchto informácií sa potom rozhodli o tom, s ktorým výrobcom sa nadviaže spolupráca a s ktorým nie.

4.    Neistí kandidáti (producenti) boli navštívení ešte raz, čím sa spresnili informácie.

5.    Spravil sa konečný zoznam producentov zapojených do systému, stanovili sa ceny košíkov jednotlivých farmárov.

6.    Usporiadalo sa 2. stretnutie, na ktorom sa stretli producenti so spotrebiteľmi. Producenti predstavili seba, svoje košíky, dohodli sa ceny a zloženie košíkov, produkované množstvá a ostatné podrobnosti. Systémy AMAP boli spustené.