Netradičná záhrada Igora Ljadova

Článok je preložený z originálneho článku autora.

Na prosbu mnohých mojich priateľov som sa rozhodol popísať Vám ako pestujem zeleninu. Týmto spôsobom pestuje už mnoho ľudí. Som ako väčšina ľudí zamestnaný, preto na záhradu môžem chodiť iba cez víkendy. V súčasnej dobe existuje v pestovatelstve niekoľko problémov : úrodnosť pôdy sa zmenšuje, zem je tvrdá, vysilená a má šedú farbu. Samozrejme platí čim menej živín v pôde, tým menšia úroda.

                            

Používanie minerálnych hnojív a chemikálií vedie k znečisteniu pôdy, vody, vzduchu a potravín, čo spôsobuje choroby ľudí.

Tradičná agrotechnika používaná väčšinou malých pestovateľov je náročná nezáživná a to zmenšuje záujem o pestovanie vlastných plodín medzi mladými ľuďmi.

Všetky tieto problémy sa dajú ľahko vyriešiť, keď namiesto tradičného poľnohospodárstva použijeme PRÍRODNÉ – ORGANICKÉ. Táto agrotechnika nielenže chráni úrodnosť pôdy, ale aj ju zvyšuje. Výsledkom je zvýšenie úrodnosti rastlín. Minerálne hnojivá sa nepoužívajú, takže sa zachová čistota prírody a tým aj zdravie človeka. Množstvo prác sa v prírodnom spôsobe pestovania robí menej často ako v tom klasickom. A niektoré vypadnú úplne. Toto všetko znižuje prácnosť obrábania pôdy.

Podľa môjho názoru je dôležité sa vrátiť k prírode a zabudnúť na to, že pôda sa musí nacpať hnojivami, drancovať lopatami a posýpať agrochemikáliami. Naozajstné organické pestovanie je predovšetkým šetrné obrábanie pôdy a jej ochrana pred znížením teploty. Vrátenie dôležitých prvkov, ktoré zem štedro predala rastlinám. 

Každý rok na jar, keď prídeme do záhrady, sejeme a vysádzame zeleninu na záhony.

Rozmery záhonov sú 1,4 až 2m, cestičky medzi nimi sú 20 až 40 cm, tomu sa hovorí tradičný spôsobom pestovania zeleniny na záhon. Rastliny na týchto záhonoch, obzvlášť uprostred sú často choré, hnijú, zle rastú a plody sú nekvalitné. Zato pre škodcov je to dobrá pastva a možnosť založenia potomstva. Vytrhávanie buriny a okopávanie v takýchto záhonoch je úmorná práca.

Na takom záhone som si všimol jednu vec : rastliny po krajoch rastú lepšie než tie uprostred, sú silnejšie, zdravé a ľahko sa o ne stará.

Zamyslel som sa ešte nad jednou vecou : osamelí strom v meste – nikto ho nezalieva, listy ktoré by mohli byt jeho potravou sú zametané. Ako to, že strom existuje a kde berie živiny ? V posledných rokoch vedci zistili. Že okolo 60% živín si berú rastliny zo vzduchu, čo je zaujímavé.

Nepredvídaťelnost nášho daľekovýchodného počasia, veľke rozdiely medzi dennou a nočnou teplotov, suché alebo naopak daždivé lezo, nadmerné sucho v auguste a septembri, niekoľkoročné hladanie formou pokus-omyl ma doviedlo k optimálnemu spôsobu pestovania zeleniny.

Došiel som k záveru, že musím hladať menej pracný a zároveň výnosnejší spôsob pestovania. Použil som dve technológie:

           

1.      Úzke riadky- špeciálna technológia pre pestovanie na malom pozemku

2.      Agrotechnika prírodného poľnohospodárstva.

Utvrdil som sa v tom, že menovite organika (slovník nepreložil pozn.prekl.) Môže otvoriť všetky možnosti rastlín, ekonómia-sily a čas. Len na dobrom komposte vypestovať mnoho miestnych a cudzích rastlín, väčšina z nich rastie na organické pôde. Som presvedčený, že bez organiky sa nezaobídeme: je nutné sa naučiť kompostovať a ešte postaviť stacionárne záhony-jedenkrát za veľa rokov. Pestovanie zeleniny na úzkych riadkoch vypracoval J. Mitlayder v 70-tych rokoch minulého storočia a do Ruska ju autor priviezol v roku 1989. Slepé prijímanie informácií a rád, aj keď tých najlepších k ničomu nevedie. Je potrebný tvorivý prístup a pochopenie biologických zákonitostí jednotlivých kultúr a procesov, ktoré prebiehajú pri ich obrábaní. Mitlayder urobil podľa mňa jedinú chybu: pri použití minerálnych hnojív je chuť neprirodzená. Aby som to napravil, namiesto nich používam (humus) zelené hnojenie, popol, hnoj atď Som priaznivec organického hnojenia a čistých produktov. Nie je nutné používať minerálne hnojivá ako jedy, je nutné čítať návod. Je lepšie rastlinu "nedokŕmiť" než "prekŕmiť".

Za čo som mu vďačný je navrhnutie úzkych riadkov. Hoci Mitlayder neprikazuje stavať ohrádku na úzke riadky, napriek tomu som ju postavil. Sama príroda mi to našepkala. Na jar sú mnohé chatárské záhradky zatopené a na cestičkách stojí voda. To sa nám stáva koncom augusta a začiatkom septembra kedy leje vo dne v noci. Uprostred leta môže pršať aj 2 až 3 dni a záhradka sa môže za pol hodiny ocitnúť pod vodou. Preto zdvihnutie záhonu 15-25 cm nad cestičku rieši tento problém. Šírka riadku je 60-100 cm, dĺžka ľubovoľná. Cestičky medzi riadkami 60-80 cm. To len znamená, že plocha medzi riadkami je bez zeminy, to je tiež funkcia cestičiek.

Zeleninový kontajner - to je vysoký záhon, ktorého steny sa skladajú z tehál, trámov, dosiek, kameňa atď. Riadky sa stavajú zo severu na juh. Priechody medzi riadkami sa môžu zamulčovať pieskom, pilinami, atď. Ja som dal prednosť trávniku, ktorý raz za mesiac pokosím kosačkou, niektoré cestičky som zasypal pilinami. Krása záhrady nenechá nikoho ľahostajným. Burina tam nie je, záhradka je čistá pekná.

Záhon sa naplní kompostom dospodu sa dávajú rastlinné zvyšky (tráva, slama, lístie), na to kompost alebo hnoj, alebo prelievam výluhmi z rastlín. Ako horná vrstva sa dáva Zelina z cestičiek. Týmto spôsobom sa zaplní záhon. Na každom záhone sú dva riadky rastlín podľa krajov a striedavo. V tomto spôsobe sadenia je skrytá veľká rezerva v produktivite. Dávno je známe, že krajné rastliny sa vyvíjajú dvakrát lepšie ako rastliny uprostred, majú viac svetla miesta okolo seba. Tu sú všetky rastliny "krajné". Veľké medzery medzi riadkami sú preto, aby sa im dostalo viac svetla a miesta. Malé miesto organického pestovania dokáže dať oveľa viac zeleniny než väčšie miesto tradičného pestovania. Ak niekto bude aspoň rok sadiť v úzkych záhonoch, presvedčí sa o veľkých možnostiach tejto metódy a už sa nevráti k tradičnému pestovaniu. Keď pracujete na záhonoch, pociťujete radosť z dobrej úrody a zo samotného procesu pestovania.

Krása záhrady, ktorá sa viac podobá parku nezostane nikomu ľahostajná, je čistá a bez burín.

Do dvoch riadkov striedavo sadím kapustu, baklažány, paradajky atď

Do troch alebo štyroch riadkov sadím cibuľu, cesnak, šalát, reďkovky, mrkvu ...

Nedostatky :  Prvý rok sa musí investovať do postavenia záhonků.Tato vec odradí        mnoho chatárov (nemajú na to peniaze).

Výhody : Každý riadok slúži niekoľko rokov (dopĺňa sa rastlinnými zvyškami, lístím atď.) Po zbere zasejte zelené hnojivo. Pri sadení potom nie je nutné navážať kompost ani uležaný hnoj. Sám záhon funguje ako kompost.

Prebytočné živiny sa nevyplavujú, pretože záhon je ohradený.

Podľa mienky agronómov dostávajú rastliny 60-80% živín zo vzduchu, preto široké cestičky hrajú dôležitú úlohu v biologickom procese rastu. Kultúry majú dostatok svetla a vzduchu.

Okolo 30% živín rastlina získava zo zeme. Samozrejme, že na úzky riadok sa spotrebuje hnojiva (organického i minerálneho) 2x menej ako na štandardné riadky az úzkych záhonov je oveľa väčšia úroda. Skúšal som to niekoľko rokov a je to vidieť aj na fotografiách. Zadrží veľké množstvo živín a vody.

Príjemné zalievanie

Nezostane stáť voda

Nemusí sa plieť-ak sú riadky zamlčovanie

Nemusí sa okopávať, len prekopať 7-10 cm

Je možné skôr na jar sadiť, riadky sa skôr prehrejú

Dajú sa tam ľahko striedať rastliny-kde bola vlani cibuľa zasadíme mrkvu alebo kapustu Úrodnosť sa zvýši o 100% a viac

Zemiaky a koreňová zelenina je bez príznakov chorôb

Dobre sa udržiava poriadok,

Spotrebuje minimum miesta

Je užitočné použiť fóliu na oblúku (fóliovník). Zatlčie dva kolíky na oboch stranách záhonu a pripevníme oblúk, po vzdialenostiach asi meter. Potiahne sa fóliou alebo tkaninou kým hrozia mráziky. Tento systém mi umožňuje dosiahnuť vysoké úrody bez ohľadu na rozmary počasia a vlastnosti pozemku.

A na záver ešte niekoľko fotografií zo záhradky Igora Ljadova.