Na Slovensku málo známy systém pre podporu vidieckeho poľnohospodárstva, biodiverzity a udržateľného poľnohospodárstva. Prvý krát som sa o tomto spôsobe pestovania dozvedel z dokumentu "Planéta zem zhora / Země krásná neznámá" z ktorého Vám odporúčam pozrieť si všetky diely. Tento systém ma hňed zaujal a začal som pátrať po informáciach na internete, dlho som nemohol nič nájsť až nedávno som našiel správu od slovenského autora (Miloš Veverka), ktorý sa spolu s ďalšími ľuďmi zúčastnili na prezentácií systému AMAP v južnom Alsasku vo Francúzku. Dúfam že sa autor nebude hnevať keď tu celú jeho správu zverejním aby sa ludia mohli o tomto skvelom systéme dozvedieť čosi viac.
Návšteva systémov AMAP v južnom Alsasku (Francúzsko) 2009
1 Úvod
Cieľom návštevy bolo spoznanie fungovania lokálnych
výrobno-spotrebných vzťahov vo francúzskom južnom Alsasku. Návšteva sa
uskutočnila 2. až 5. 9. 2009 v okolí mesta Mulhouse. Pozvaných bolo celkom 12
ľudí: 4 z okolia Bratislavy, 4 z okolia Zvolena a 4 z okolia Košíc.
Úlohou lokálnych výrobno-spotrebných vzťahov je spojiť
miestnych farmárov ako producentov so spotrebiteľmi a zabezpečiť trvalo udržateľnú
produkciu potravín. Tieto lokálne vzťahy sú zhmotnené v systémoch „AMAP“, o
ktorých princípe a funkčnosti sme sa mohli presvedčiť na vlastné oči.
2 Systémy AMAP
2.1 Čo je to AMAP
AMAP = Association pour le Maintien de l'Agriculture
Paysanne (Združenie pre podporu vidieckeho poľnohospodárstva)
Systém AMAP vytvára ekonomické a sociálne väzby medzi
farmármi ako producentmi a spotrebiteľmi, na lokálnej úrovni. Keďže systém
zabezpečuje zdravé potraviny za primerané ceny pre spotrebiteľov a odbyt pre
producenta, je zaujímavý pre obidve strany výrobno – spotrebného vzťahu. Navyše
prispieva k zachovaniu poľnohospodárskej funkcie a diverzite vidieka a k
zamestnanosti na vidieku. Umožňuje prežiť malým farmárom, ktorí by inak boli
odsúdení na zánik a dokonca im umožňuje produkovať v kvalite BIO.
Spotrebitelia majú možnosť cez systém AMAP priamo
ovplyvňovať produkciu potravín na kvantitatívnej i kvalitatívnej úrovni –
rozhodujú o tom, čo sa bude pestovať, v akom množstve a v akej kvalite.
Celý systém nie je priamo vystavený kolísavému globálnemu
trhu s potravinami, čím je omnoho stabilnejší voči vonkajším nepriaznivým
vplyvom (hospodárska kríza, pokles cien na komoditných trhoch, likvidačné
podmienky obchodných reťazcov a pod.)
2.2 Medzinárodný kontext a história
Myšlienka, ktorá zhmotňuje vyššie spomínané princípy,
pochádza z Japonska, kde prvé takéto lokálne systémy začali vznikať pred 40
rokmi a dnes sú už vysoko funkčne rozvinuté. Rozšírili sa do rôznych častí
sveta pod rôznymi názvami. Zatiaľ čo v Japonsku sa takéto systémy nazývajú
Tei-kei (Obrátiť tvár k svojmu farmárovi), v Spojených štátoch sú to CSA
(Komunitou podporované poľnohospodárstvo), vo Francúzsku AMAP (Združenie pre
podporu vidieckeho poľnohospodárstva).
Systémy AMAP sú vo Francúzsku už približne 10 rokov. V
regióne južného Alsaska (Horné Porýnie) zaviedli AMAP pred 3 rokmi. Začínalo sa
s 28 rodinami, pričom dnes je v regióne do AMAP zapojených okolo 1 000 rodín
spotrebiteľov.
Lokálne výrobno – spotrebné systémy, založené na
princípoch AMAP, sa podarilo vytvoriť aj v postkomunistických krajinách. Napr.
v Českej republike pod názvom „Bedýnka“
(
http://www.cuketka.cz/?p=1724).
Poľský systém začínal s 25 rodinami. Dnes zahŕňa 50 rodín, 5 producentov a 1
distribučné miesto.
2.3 Ako funguje AMAP
Princíp AMAP
Schému systému AMAP znázorňuje obr. 1. Hlavným princípom
je, že producent – farmár má okruh spotrebiteľov, ktorí si produkciu farmára
objednávajú a predplácajú (obyčajne rok vopred). Farmár distribuuje svoje produkty prostredníctvom
spotrebiteľského košíka cez distribučné miesto.
Skupina spotrebiteľov združených okolo producenta vytvára
AMAP. V súčasnosti je takýchto AMAP vo Francúzsku približne 1 500.
Komunikácia farmár - spotrebiteľ
Vzájomná komunikácia medzi producentom a spotrebiteľmi
patrí k najdôležitejším prvkom systému AMAP. Okrem toho, že sa vytvárajú
sociálne väzby medzi producentom a spotrebiteľmi a medzi spotrebiteľmi navzájom, buduje sa aj dôvera
spotrebiteľov v kvalitu odoberaných potravín.
Producent sa pravidelne stretáva so svojimi spotrebiteľmi,
a to najmä v zimnom období, kedy sa plánuje nastávajúca sezóna. Spotrebitelia
predkladajú svoje požiadavky (čo a koľko by malo byť v spotrebiteľskom košíku,
či chcú alebo nechcú kvalitu BIO a pod.). Spoločne s farmárom sa spotrebitelia podieľajú
na hľadaní riešení prípadných problémov.
Počas roka majú spotrebitelia možnosť prísť na farmu a
vidieť, ako sa pestujú ich potraviny, prípadne sa podieľať na ich pestovaní.
Ak je spotrebiteľov viac, vytvárajú si Radu spotrebiteľov,
ktorá aktívne komunikuje s producentom najmä v prípadoch, keď treba riešiť
nejaký problém. Rada potom odovzdáva informácie ostatným spotrebiteľom. Farmár
sa však minimálne raz ročne stretáva so všetkými spotrebiteľmi na valnom
zhromaždení.
Košík
Producent – farmár pripravuje každému spotrebiteľovi košík
(debničku) s produktami (zelenina, ovocie, mliečne výrobky, mäso a pod. - obr. 2, 3), na ktorých sa na začiatku sezóny
dohodli so spotrebiteľmi. Každý spotrebiteľ si môže objednať z 2 – 3 druhov
veľkostí košíkov (napr. malý, stredný, veľký). Nie je však možné, aby si každý
spotrebiteľ objednával rôzne množstvo produktov.
Spotrebitelia sú voči
producentovi v podobnom vzťahu ako akcionári k akciovej spoločnosti. Ak sa
niektorej komodity urodí veľa, všetci spotrebitelia (akcionári) z toho majú
osoh v podobe vyšších množstiev v košíku (dividendy). Ak je úroda malá, aj
spotrebitelia majú málo, pričom sa im vysvetlí dôvod a hľadá sa možná náprava.
Takže obsah košíka a množstvo produktov v ňom nikdy nie je fixne dané. Farmár
sa však snaží dodržiavať záväzky, ktorými sa zaviazal voči spotrebiteľom pri
plánovaní novej sezóny a plniť dohodnuté množstvá, pretože ak spotrebiteľ nie
je s farmárom spokojný, môže s ním ukončiť spoluprácu. Účtovníctvo farmára musí
byť pre spotrebiteľov úplne transparentné, vrátane platu farmára a jeho
zamestnancov.
Takýto systém zaručuje farmárovi odbyt jeho produktov.
Produkty v košíku sú sezónne, čím sú podstatne chutnejšie, zdravšie a s
podstatne menšou ekologickou stopou ako napr. paradajky zakúpené v januári v
supermarkete.
Farmár sa však musí snažiť maximálne zvýšiť portfólio
svojich výrobkov. Je to najmä z 2 dôvodov:
1. Spotrebiteľ si vyžaduje pestrý košík zložený z rôznych
druhov tovaru. V AMAP sa bránia tomu, aby košík pozostával z tovaru produkovaného
viacerými producentmi. Je to z toho dôvodu, že ak by dal nejaký producent do
košíka nekvalitný výrobok, problém by mali všetci producenti. Takto má každý
producent svoj košík a svojich spotrebiteľov. Je to prehľadnejšie a
jednoduchšie.
2. Tým, že farmár produkuje viac výrobkov a maximálne
finalizuje svoju produkciu (napr. ak chová kravy, neponúka len mlieko, ale aj
rôzne druhy syrov a mäsa, príp. mliečne a mäsové výrobky – jogurt, klobásy, a
pod.), má väčšiu istotu predaja svojich produktov, rôznorodejší a istejší zdroj
príjmov, a to najmä v prípade nepredvídateľných udalostí (neúroda, zníženie
produkcie konkrétnej komodity kvôli nejakej nehode a pod.).
Príklad zloženia košíka
(debničky) so zeleninou od producenta Raphaela Gassera 4. 9. 2009 (obr. 3): celkové množstvo zeleniny je 9 kg (stredná
veľkosť), 1 – krát týždenne:
·
kaleráb – 3 ks
·
šalát hlávkový (letné druhy) – 2 ks
·
zelená fazuľka – sáčok cca 0,5 kg
·
zemiaky - cca 2 kg
·
kučeravý petržlen – vňať – niekoľko listov
·
šalvia a bazalka – niekoľko vetvičiek
·
cukety zelené 2 ks, cukety žlté 2 ks
·
paprika – 4-5 ks
·
baklažán - 1 ks
·
cesnak – 2 hlávky, cibuľa - 3 ks
Distribučné miesto
Na distribučné miesto farmár prinesie svoje produkty a
spotrebitelia si pre ne prídu vo vopred dohodnutých hodinách. Napríklad v
Mulhouse (cca 250 tis. obyvateľov) je to každý štvrtok od 18.45 do 20.00 h.
Frekvencia distribúcie je pri rôznych produktoch rôzna. Napr. distribučné
miesto v dedine Muespach (obr. 4, 5) slúži pre 5 producentov a distribuuje sa v
nasledovných intervaloch:
·
syry a mliečne produkty 25 košíkov –
1 x týždenne (N. Goepfert a L. Von Boxsom)
·
mäso 40
košíkov – 1 x mesačne
·
jahňacie m - 1 x ročne
·
ovocie 50
košíkov – 1 x za 2 týždne (Frédéric Schwab)
·
zelenina 49
košíkov – 1 x týždenne (Raphael Gasser)
Spádová oblasť distribučného miesta je navrhnutá tak, aby
to spotrebitelia nemali príliš ďaleko. V meste je to cca 1 – 2 km, na vidieku
cca 2 – 3 km.
Z pohľadu producenta je vzdialenosť distribučného miesta podmienená tým, aby
prepravné náklady príliš nenavyšovali cenu produktov. V prípade producenta
Frédérica Schwaba je najvzdialenejšie distribučné miesto 35 km od jeho farmy
(mesto Mulhouse).
Priestor na zriadenie distribučného miesta je väčšinou poskytnutý zadarmo. Môže
tak urobiť i samospráva. Napr. v meste
Mulhouse, radnica poskytla raz týždenne priestory futbalového štadióna na
distribúciu pre producentov v systéme AMAP. Zo strany samosprávy je to podpora trvaloudržateľného
poľnohospodárstva a zamestnanosti v regióne.
Priestory môže poskytnúť aj producent (napr. distribučné
miesto v dedine Muespach je v rámci objektu producenta - ovocinára Frédérica
Schwaba), alebo 3. osoba (podnikateľ).
Vzťah AMAP k úradom a hierarchia
systémov AMAP
Systémy AMAP sú riadené zdola – ľuďmi a nie zhora –
úradmi. Znamená to, že o tom, ako bude konkrétny AMAP vyzerať a fungovať
rozhodujú spotrebitelia spolu s producentom. I napriek tomu majú AMAP podporu
samospráv a aj francúzskej vlády. Samozrejme, činnosť AMAP je v súlade s francúzskou
legislatívou (dane, odvody a pod.).
Jednotlivé AMAP sú na regionálnej úrovni v Južnom Alsasku
združené v organizácii Terres. Na medzinárodnej úrovni sú AMAP združené v
organizácii URGENCI. Združenia typu Terres a URGENCI sú výhodné vtedy, keď spotrebitelia
majú záujem žiadať o granty na podporu rôznych rozvojových projektov a aktivít.
Pre tento účel sa aj samotné AMAP môže stať právnickou osobou (občianske
združenie), s čím sú však spojené ďalšie povinnosti (napr. vedenie
účtovníctva).
Právne vzťahy spotrebiteľ-producent
Každý spotrebiteľ má s producentom uzatvorenú zmluvu, v
ktorej je definovaný vzájomný právny vzťah, práva a povinnosti oboch strán,
podmienky ukončenia vzťahu a pod.
Vo vzájomnej zmluve je napr. zakotvené, že ak si
spotrebiteľ neprevezme košík v dohodnutom termíne (na distribučnom mieste),
obsah košíka sa druhýkrát nepredá (spotrebiteľ ho už má predplatený), ale
„prepadne“ v prospech charity. Spotrebitelia by neakceptovali dvojnásobný
predaj košíka, ale podpora charity je pre nich prijateľná. Pravdepodobnosť
neprevzatia košíka je však veľmi nízka. Stáva sa to hlavne v dovolenkovom
období vo veľkých mestách, keď je celá rodina na dovolenke. Na vidieku je to
veľmi zriedkavé.
V zmluve je ďalej zakotvené, že ak sa spotrebiteľ rozhodne
v priebehu roka ukončiť vzťah s producentom (už má objednanú a predplatenú
produkciu), musí nájsť za seba náhradu. AMAP nie je voľný trh, ale určitý
záväzok medzi producentom a spotrebiteľom.
Dôležitým bodom zmluvy je, že spotrebiteľ nemusí dostať
vždy rovnaké množstvo produktov. Množstvo kolíše v závislosti od úrody - ak sa
urodí veľa, majú všetci spotrebitelia viac, ak je neúroda, nie je čo rozdávať a
nemajú ani spotrebitelia. Producent sa však snaží dodržať svoje záväzky voči
spotrebiteľom a správať sa k nim korektne, aby si ich udržal ako svojich
zákazníkov.
2.4 Príklad spustenia AMAP v dedinke
Riedisheim
V dedinke Riedisheim, ktorá je satelitom mesta Mulhouse,
AMAP spúšťali pred približne 3 rokmi nasledovnými krokmi:
1.
Najprv uverejnili článok do novín, ktorý
predstavil prvotnú myšlienku AMAP a oznamoval konanie sa úvodného stretnutia
záujemcov.
2.
Na úvodné stretnutie záujemcov o systémy AMAP
prišlo cca 200 ľudí. Vysvetlil sa princíp systému AMAP a sformovala sa „akčná
skupinka“ 20 – 30 ľudí, ktorá začala riešiť konkrétne kroky potrebné pre
vytvorenie systémov: vytvorenie charty AMAP (niečo ako kódex) a oslovovanie
producentov (farmárov).
3.
Akčná skupinka sa rozdelila na podskupiny cca 5
– 6 ľudí. Ku každému producentovi išla jedna podskupina, ktorá zisťovala
informácie o potenciáli výrobcov, o výrobcoch samotných, o spôsobe výroby a
pod. Na základe týchto informácií sa potom rozhodli o tom, s ktorým výrobcom sa
nadviaže spolupráca a s ktorým nie.
4.
Neistí kandidáti (producenti) boli navštívení
ešte raz, čím sa spresnili informácie.
5.
Spravil sa konečný zoznam producentov zapojených
do systému, stanovili sa ceny košíkov jednotlivých farmárov.
6.
Usporiadalo sa 2. stretnutie, na ktorom sa
stretli producenti so spotrebiteľmi. Producenti predstavili seba, svoje košíky,
dohodli sa ceny a zloženie košíkov, produkované množstvá a ostatné podrobnosti.
Systémy AMAP boli spustené.