Článok je preložený z originálneho článku
autora.
Na prosbu mnohých mojich priateľov som sa
rozhodol popísať Vám ako pestujem zeleninu. Týmto spôsobom pestuje už mnoho
ľudí. Som ako väčšina ľudí zamestnaný, preto na záhradu môžem chodiť iba cez
víkendy. V súčasnej dobe existuje v pestovatelstve niekoľko problémov
: úrodnosť pôdy sa zmenšuje, zem je tvrdá, vysilená a má šedú farbu.
Samozrejme platí čim menej živín v pôde, tým menšia úroda.
Používanie minerálnych hnojív
a chemikálií vedie k znečisteniu pôdy, vody, vzduchu a potravín,
čo spôsobuje choroby ľudí.
Tradičná agrotechnika používaná väčšinou
malých pestovateľov je náročná nezáživná a to zmenšuje záujem
o pestovanie vlastných plodín medzi mladými ľuďmi.
Všetky tieto problémy sa dajú ľahko vyriešiť,
keď namiesto tradičného poľnohospodárstva použijeme PRÍRODNÉ – ORGANICKÉ. Táto agrotechnika nielenže chráni úrodnosť
pôdy, ale aj ju zvyšuje. Výsledkom je zvýšenie úrodnosti rastlín. Minerálne hnojivá sa
nepoužívajú, takže sa zachová čistota prírody a tým aj zdravie človeka.
Množstvo prác sa v prírodnom spôsobe pestovania robí menej často ako
v tom klasickom. A niektoré vypadnú úplne. Toto všetko znižuje
prácnosť obrábania pôdy.
Podľa môjho názoru je dôležité sa vrátiť
k prírode a zabudnúť na to, že pôda sa musí nacpať hnojivami, drancovať
lopatami a posýpať agrochemikáliami. Naozajstné organické pestovanie je
predovšetkým šetrné obrábanie pôdy a jej ochrana pred znížením teploty.
Vrátenie dôležitých prvkov, ktoré zem štedro predala rastlinám.
Každý rok na jar, keď prídeme do záhrady,
sejeme a vysádzame zeleninu na záhony.
Rozmery záhonov sú 1,4 až 2m, cestičky medzi
nimi sú 20 až 40 cm, tomu sa hovorí tradičný spôsobom pestovania zeleniny na
záhon. Rastliny na týchto záhonoch, obzvlášť uprostred sú často choré, hnijú,
zle rastú a plody sú nekvalitné. Zato pre škodcov je to dobrá pastva
a možnosť založenia potomstva. Vytrhávanie buriny a okopávanie
v takýchto záhonoch je úmorná práca.
Na takom záhone som si všimol jednu vec :
rastliny po krajoch rastú lepšie než tie uprostred, sú silnejšie, zdravé
a ľahko sa o ne stará.
Zamyslel som sa ešte nad jednou vecou :
osamelí strom v meste – nikto ho nezalieva, listy ktoré by mohli byt jeho
potravou sú zametané. Ako to, že strom existuje a kde berie živiny ?
V posledných rokoch vedci zistili. Že okolo 60% živín si berú rastliny zo
vzduchu, čo je zaujímavé.
Nepredvídaťelnost
nášho daľekovýchodného počasia, veľke rozdiely medzi dennou a nočnou teplotov,
suché alebo naopak daždivé lezo, nadmerné sucho v auguste a septembri,
niekoľkoročné hladanie formou pokus-omyl ma doviedlo k optimálnemu spôsobu
pestovania zeleniny.
Došiel som k záveru,
že musím hladať menej pracný a zároveň výnosnejší spôsob pestovania. Použil som
dve technológie:
1.
Úzke
riadky- špeciálna technológia pre pestovanie na malom pozemku
2.
Agrotechnika
prírodného poľnohospodárstva.
Utvrdil som sa v tom,
že menovite organika (slovník nepreložil pozn.prekl.) Môže otvoriť všetky
možnosti rastlín, ekonómia-sily a čas. Len na dobrom komposte vypestovať mnoho
miestnych a cudzích rastlín, väčšina z nich rastie na organické pôde. Som
presvedčený, že bez organiky sa nezaobídeme: je nutné sa naučiť kompostovať a
ešte postaviť stacionárne záhony-jedenkrát za veľa rokov. Pestovanie zeleniny
na úzkych riadkoch vypracoval J. Mitlayder v 70-tych rokoch minulého storočia a
do Ruska ju autor priviezol v roku 1989. Slepé prijímanie informácií a rád, aj
keď tých najlepších k ničomu nevedie. Je potrebný tvorivý prístup a pochopenie
biologických zákonitostí jednotlivých kultúr a procesov, ktoré prebiehajú pri
ich obrábaní. Mitlayder urobil podľa mňa jedinú chybu: pri použití minerálnych
hnojív je chuť neprirodzená. Aby som to napravil, namiesto nich používam
(humus) zelené hnojenie, popol, hnoj atď Som priaznivec organického hnojenia a
čistých produktov. Nie je nutné používať minerálne hnojivá ako jedy, je nutné
čítať návod. Je lepšie rastlinu "nedokŕmiť" než "prekŕmiť".
Za čo som mu vďačný je
navrhnutie úzkych riadkov. Hoci Mitlayder neprikazuje stavať ohrádku na úzke
riadky, napriek tomu som ju postavil. Sama príroda mi to našepkala. Na jar sú
mnohé chatárské záhradky zatopené a na cestičkách stojí voda. To sa nám stáva koncom
augusta a začiatkom septembra kedy leje vo dne v noci. Uprostred leta môže
pršať aj 2 až 3 dni a záhradka sa môže za pol hodiny ocitnúť pod vodou. Preto
zdvihnutie záhonu 15-25 cm nad cestičku rieši tento problém. Šírka riadku je
60-100 cm, dĺžka ľubovoľná. Cestičky medzi riadkami 60-80 cm. To len znamená,
že plocha medzi riadkami je bez zeminy, to je tiež funkcia cestičiek.
Zeleninový kontajner -
to je vysoký záhon, ktorého steny sa skladajú z tehál, trámov, dosiek, kameňa
atď. Riadky sa stavajú zo severu na juh. Priechody medzi riadkami sa môžu
zamulčovať pieskom, pilinami, atď. Ja som dal prednosť trávniku, ktorý raz za
mesiac pokosím kosačkou, niektoré cestičky som zasypal pilinami. Krása záhrady
nenechá nikoho ľahostajným. Burina tam nie je, záhradka je čistá pekná.
Záhon sa naplní
kompostom dospodu sa dávajú rastlinné zvyšky (tráva, slama, lístie), na to
kompost alebo hnoj, alebo prelievam výluhmi z rastlín. Ako horná vrstva sa dáva
Zelina z cestičiek. Týmto spôsobom sa zaplní záhon. Na každom záhone sú dva
riadky rastlín podľa krajov a striedavo. V tomto spôsobe sadenia je skrytá
veľká rezerva v produktivite. Dávno je známe, že krajné rastliny sa vyvíjajú
dvakrát lepšie ako rastliny uprostred, majú viac svetla miesta okolo seba. Tu
sú všetky rastliny "krajné". Veľké medzery medzi riadkami sú preto,
aby sa im dostalo viac svetla a miesta. Malé miesto organického pestovania dokáže
dať oveľa viac zeleniny než väčšie miesto tradičného pestovania. Ak niekto bude
aspoň rok sadiť v úzkych záhonoch, presvedčí sa o veľkých možnostiach tejto
metódy a už sa nevráti k tradičnému pestovaniu. Keď pracujete na záhonoch,
pociťujete radosť z dobrej úrody a zo samotného procesu pestovania.
Krása záhrady, ktorá
sa viac podobá parku nezostane nikomu ľahostajná, je čistá a bez burín.
Do dvoch riadkov
striedavo sadím kapustu, baklažány, paradajky atď
Do troch alebo štyroch
riadkov sadím cibuľu, cesnak, šalát, reďkovky, mrkvu ...
Nedostatky : Prvý rok sa musí investovať do postavenia
záhonků.Tato vec odradí mnoho
chatárov (nemajú na to peniaze).
Výhody : Každý riadok
slúži niekoľko rokov (dopĺňa sa rastlinnými zvyškami, lístím atď.) Po zbere
zasejte zelené hnojivo. Pri sadení potom nie je nutné navážať kompost ani
uležaný hnoj. Sám záhon funguje ako kompost.
Prebytočné živiny sa
nevyplavujú, pretože záhon je ohradený.
Podľa mienky agronómov
dostávajú rastliny 60-80% živín zo vzduchu, preto široké cestičky hrajú
dôležitú úlohu v biologickom procese rastu. Kultúry majú dostatok svetla a
vzduchu.
Okolo 30% živín
rastlina získava zo zeme. Samozrejme, že na úzky riadok sa spotrebuje hnojiva
(organického i minerálneho) 2x menej ako na štandardné riadky az úzkych záhonov
je oveľa väčšia úroda. Skúšal som to niekoľko rokov a je to vidieť aj na
fotografiách. Zadrží veľké množstvo živín a vody.
Príjemné zalievanie
Nezostane stáť voda
Nemusí sa plieť-ak sú
riadky zamlčovanie
Nemusí sa okopávať,
len prekopať 7-10 cm
Je možné skôr na jar
sadiť, riadky sa skôr prehrejú
Dajú sa tam ľahko
striedať rastliny-kde bola vlani cibuľa zasadíme mrkvu alebo kapustu Úrodnosť
sa zvýši o 100% a viac
Zemiaky a koreňová
zelenina je bez príznakov chorôb
Dobre sa udržiava
poriadok,
Spotrebuje minimum
miesta
Je užitočné použiť fóliu
na oblúku (fóliovník). Zatlčie dva kolíky na oboch stranách záhonu a pripevníme
oblúk, po vzdialenostiach asi meter. Potiahne sa fóliou alebo tkaninou kým
hrozia mráziky. Tento systém mi umožňuje dosiahnuť vysoké úrody bez ohľadu na
rozmary počasia a vlastnosti pozemku.
A na záver ešte
niekoľko fotografií zo záhradky Igora Ljadova.
