Hnojivo z buriny? Prečo nie!
Inteligentný záhradkár, ktorý sa nemieni na svojej záhradke otráviť množstvom priemyslových prípravkov, sa často vracia k radám našich babičiek. Práca na záhradke je najlepšou zdravou a užitočnou posilňovňou, i keď i tu platí všetko s mierou.
Ale nahradzovať prácu množstvom drahých granulí a vodičiek? To zmysel tiež nedáva, veď na ne musíte zarobiť, a ako inak, než prácou. Preto pár tipov na zdravé a veľmi šikovné hnojivo, ktoré je celkom zadarmo a pripravíte ho celkom ľahko.
Bez dobrého hnojiva rastliny veľmi neporastú, nekvitnú ani neplodia, pretože pôdu časom vyčerpajú. Preto sú tak vďačné za pekne uležaný kompost, ktorý kolobeh uzavrie a vráti im, čo potrebujú. Lenže také hnojivo pôsobí trošku pomaly vylepšiť ním záhon na jar je skvelé, ale v priebehu sezóny by to bolo navyše trošku nekomfortné. Zlaté tekuté hnojivá. A hľa, i tie si môžete pripraviť sami. Opäť z rastlín a napríklad z nepotrebnej buriny.
Pokiaľ vezmete rastlinu a rozložíte ju, získate všetky potrebné živiny a prvky. Potom ich dáte kvetinke živé. Aké jednoduché. Stačí vhodná nádoba, voda, trocha pokosenej buriny a čas na kvasenie. Okrem klasickej trojice látok dusík, fosfór a draslík bude hnojivo bohaté i na vzácny zinok či železo, ale i na látky podporujúce rast a priaznivo ovplyvňujúce obranyschopnosť proti chorobám.
Ako sa varí záhradné menu? Rastliny vhoďte do nádoby, ktorá môže byť plastová, drevená, z kameniny, ale nemala by byť kovová, pretože by čoskoro skorodovala. Pokiaľ ich trochu posekáte, bude výluh hotový skôr ale nie je to nutné. Nádobu naplňte z troch štvrtín zeleným materiálom a po okraj zalejte vodou najlepšie mäkkou dažďovou. Ďalšiu prácu už urobí príroda sama - dva až štyri týždne bude výluh kvasiť. Nanajvýš ho môžete občas premiešať. Hotový bude, až prestane peniť a získa tmavú farbu. Rastliny sa z veľkej časti rozpustí a zvyšok klesne na dno bude sa hodit ako mulč. Je pravda, že kvasenie úplne nevonia nádobu preto nedávajte úplne k domu.
Pokiaľ do zmesi pridáte trochu nehaseného vápna, zápach sa zmierni. Výluhy, ktoré slúžia skôr na podporu zdravia rastlín než ako vydatné hnojivo, môžete pripraviť i bez kvasenia len samotným lúhovaním. Napríklad pokiaľ máte dostatok harmančeku, vložíte sto gramov do litra dažďovej vody a necháte v nej aspoň týždeň výsledok bude univerzálnou ozdravnou kúrou pre záhradu.
Rastlinné výluhy sú silná káva, pred použitím ich preto výdatne zrieďte. Najlepší pomer pre mesačné hnojenie býva diel hnojiva na deväť dielov vody, u častejšie hnojených mladých sadeníc výluh zrieďte pokojne dvojnásobne. Alebo môžete rastliny hnojiť týždenne výluhom zriedeným až k pomere jedna ku pätdesiatim. Zásady sú rovnaké ako u iných hnojiv rastlinám výživu dávajte počas dažďa či po ňom, za horúceho slnečného počasia radšej nie. Pokiaľ horúčavy trvajú mesiac a dlhšie, samozrejme, pohnojiť musíte, avšak pribudne vám práca s dôkladným zalievaním.
Hnojivo by nemalo prísť do priameho kontaktu s listami, nechajte ho vpiť do blízkeho okolia rastliny. Ale veľmi nariedený výluh môžete priamo na listy naopak rozprašovať.
Snáď najvďačnejším základom rastlinného hnojiva je žihľava. Pokiaľ nie ste puntičkári, ich nedostatkom na záhrade asi netrpíte. Ako burina je užitočná! Nielen na čistiaci čaj a krásne vlasy. Žihľavový výluh prospieva zelenine i okrasným rastlinám. Obsahuje veľké množstvo dusíku a vhodný je predovšetkým v období rastu. Pre zeleninu, zvlášť ľuľkovitú, je užitočný i výluh z kostihoja. Obsahuje dostatok draslíka, je účinný ale zároveň mierny a pri 'výrobe' ani príliš nezapácha. Zeleninu však môže posilňovať aj zelenina keď na výluh použijete odpadové listy z kapusty, červenej repy, rajčín. A je tu ešte púpava - prospieva najviace ovocným drevinám a podporuje kvalitnú úrodu. Ostatne kvalitné výživné hnojivo poskytne v podstate akákoľvek burina, len by nemal obsahovať už zrelé semená.
zdroj : http://lepsiebyvanie.centrum.sk/
Vošky sú nepriateľom záhradkára, aj keď pohľad na ne môže byť dvojaký. Vošky sajú šťavu z listov a spracovávajú z nej bielkoviny. Cukry spracovať nevedia, preto ich vylučujú na zadočku. Táto medovica je potravou pre včely a mravce, ktoré si svoje kolónie vošiek pestujú a chránia pred prirodzenými nepriateľmi, napríklad lienkami. Vošiek je viac druhov, asi toľko, ako druhov rastlín a stromov, ktoré napádajú. Neselektívny výber postrekov na hmyz dokáže zahubiť nie len vošky, ale aj lienky, ktorých vývoj je dlhší, a preto máme občas problém s premnožením vošiek. Ako proti nim zakročiť prírodnými prostriedkami?
Problémom nie sú samotné vošky, aj keď dokážu zdecimovať rastlinu, ale to, že medovica vylučovaná na konárikoch a listoch je zarastaná hubovitou čerňou a tak sú šírené po rastlinách infekcie. Napadnuté sú najčastejšie mladé konce konárov, preto je účinné ich ostrihať a spáliť. Proti mravcom, ktoré si “pasú” svoje vošky a chránia ich aj tak, že napádajú larvy lienok, sa môžete brániť nalepením lepových pásov na kmeň stromu, čím zabránite mravcom v pohybe po strome.
Hovorí sa, že kto je cibuľu, k tomu nechodí lekár a kto je cesnak, k tomu nechodí nikto. Cesnak má antibakteriálne a fungicídne vlastnosti a svoju špecifickú vôňu, ktorá odpudzuje (aj hmyz). Preto aj proti voškám môžeme z neho pripraviť preventívny roztok. Nasekajte 25 strúčikov cesnaku na malé kúsky a zalejte ich 1 litrom horúcej vody. Po 15 minútach lúhovania všetko prelejte cez sitko alebo gázu. Po vychladnutí postrekovačom raz za dva až tri týždne aplikujte na rastliny, ktoré napádajú vošky.